tag:blogger.com,1999:blog-1752105172272927953.post1478968253453719584..comments2023-10-16T11:39:13.058+02:00Comments on Escape from Reality: Nepochopená. Aké ťažké je pre mňa povedať nie.Lenka Ď.http://www.blogger.com/profile/17608470237994675339noreply@blogger.comBlogger8125tag:blogger.com,1999:blog-1752105172272927953.post-44664960593579909562016-09-08T16:50:24.848+02:002016-09-08T16:50:24.848+02:00Je škoda, že si do toho Zvolena nešla :D Mohli sme...Je škoda, že si do toho Zvolena nešla :D Mohli sme sa stretnúť :D No chápem... Ja sa tiež často nechám zlákať na to, čo nechcem, no už dlho viem s týmto celkom účinne bojovať. Hádam sa ti to bude dariť aj naďalej :) A hlavne niekedy je naozaj najlepšie vyriešiť tieto veci z očí do očí, ale keď sa nedá, čo má človek robiť, že?Anonymoushttps://www.blogger.com/profile/13015192107967763524noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-1752105172272927953.post-32447696722681086992016-09-01T15:49:40.105+02:002016-09-01T15:49:40.105+02:00Že vraciať :D :D :D Chybička se vloudila. :D :)Že vraciať :D :D :D Chybička se vloudila. :D :)Lenka Ď.https://www.blogger.com/profile/17608470237994675339noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-1752105172272927953.post-12940833893379965942016-09-01T15:48:20.067+02:002016-09-01T15:48:20.067+02:00Už som sa k tomu neplánovala vraciať, nakoľko pova...Už som sa k tomu neplánovala vraciať, nakoľko považujem túto vec za vybavenú, ale Andy... ♥ ♥ ♥ Si úplný poklad. Vďaka za tvoj názor a povzbudenie. :) Neviem, čo by som bez vás robila, dievčatá. :) Už je všetko ok, ale ak budem mať nejaký problém, Andy, nabudúce sa určite obrátim na teba. ;) Ďakujem :) ♥Lenka Ď.https://www.blogger.com/profile/17608470237994675339noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-1752105172272927953.post-12058732497372537022016-08-25T19:55:46.389+02:002016-08-25T19:55:46.389+02:00Jejaaaaa!!!! ♥
Tak ma to mrzí , strašne. Vedieť po...Jejaaaaa!!!! ♥<br />Tak ma to mrzí , strašne. Vedieť povedať nie som sa učila ťažko, i keď mi to v istých prípadoch išlo ľahšie, no väčšinou, to skončilo tak, že ma nakoniec všetci ukecali a ja som sa podvolila, len aby som ich nesklamala. Nehovorím, že to v niektorých prípadoch nebolo fajn... keď vyskúšaš niečo nové, alebo keď prekonávaš vlastné hranice :) ale stále to musí byť tvoje rozhodnutie a keď sa na to necítiš, tak je správne povedať nie. <br />Učiteľ sa možno veľmi snažil z teba dostať čo najviac, takže na jednu stranu ho chápem, lebo napríklad na mňa by takýto nátlak asi mal nejaký osoh, a možno čakal, že aj teba presvedčí, no myslím si, že keď si sa jasne vyjadrila, že tam nechceš ísť, tak už nemal naliehať. <br />Tá tvoja odpoveď, bola možno mierne výsmešná, ale tak, každý má blbý deň , takže zase si to ani on nemal brať až tak k srdcu. <br />Ale ako čítam komentár, čo si napísala Mony, tak už ste si všetko vyrozprávali a je to v pohode, za čo som naozaj rada. Takéto nedorozumenia sú bežné, ale vedia urobiť poriadnu šarapatu a ukazuje sa v nich, že reálna komunikácia je naozaj stokrát lepšia ako tá virtuálna, lebo vidíš, jedna sms a čo spraví! ;) <br />P.S. Nabudúce mi kľudne napíš a keby ťa náhodou niekto priveľmi otravoval , všetko zariadim ;) ♥Anonymoushttps://www.blogger.com/profile/15016251632546756915noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-1752105172272927953.post-30232562043494070962016-08-17T23:57:21.080+02:002016-08-17T23:57:21.080+02:00Jooj, Mony, ďakujem.... a hovoríš, že aj ty si pod...Jooj, Mony, ďakujem.... a hovoríš, že aj ty si podobné chvíle zažívala, keď ťa nik nechápal? Čiže ono to aj niekedy úplne zmizne? Lebo ja mám taký pocit, že takmer každý druhý deň ma nikto nechápe. :D A najhoršie je, keď sa to snažíš niekomu povedať, a nakoniec sa s tým nikam nepohneš, lebo dotyčný to pochopí úplne inak alebo čo, tak si to potom radšej nechávaš už len pre seba.<br />A vďaka za tvoj pohľad na vec. :) Učiteľ je skvelý a nikdy som sa naňho nesťažovala, no presne ako píšeš, najviac ma zarazilo, že mu až vetou HAHA... došlo, že tam nechcem ísť, a potom ten email. Akoby ma chcel výčitkami svedomia ešte donútiť zmeniť názor. :D Vtedy mi to smiešne neprišlo, ale tak teraz.. s odstupom času... :D <br />A vyzerá to tak, že už aj pán učiteľ vychladol a konečne pochopil, čo chcem, lebo mi poslal email, v ktorom píše, že moje ospravedlnenie prijíma (a aj on sa ospravedlňuje za svoj mail), že chápe moje dôvody a nič sa na našom vzťahu nemení. Tak uvidíme pri najbližšom stretnutí...<br />Joooj, dievčatá. Ste zlaté. Verili by ste, ak by som vám povedala, že som sa o tom doma s nikým nerozprávala, a vy ste jediné, ktoré o tom vedia a ma vrelo vypočuli? O to viac si preto vážim vašich slov a podpory. :) Až sa mi chce znova plakať... Ale už žiadne slzy! :D<br />♥ ♥ ♥ Lenka Ď.https://www.blogger.com/profile/17608470237994675339noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-1752105172272927953.post-57707315204987321482016-08-17T23:34:06.353+02:002016-08-17T23:34:06.353+02:00Tak ja taká práveže nie som, že sa nechávam presvi...Tak ja taká práveže nie som, že sa nechávam presviedčať, hoci možno učiteľ taký dojem nadobudol už z toho, keď ma presviedčal do Námestova a ja som nakoniec súhlasila. Kto vie. Ale s tou nesmelosťou máš pravdu, aj keď už viem lepšie odhadnúť, čo je pre mňa stvorené a čo nie. Preto ma ubíja, ak musím stále opakovať to isté a iní to neberú na vedomie (a netýka sa to len tohto prípadu).<br />Inak som rada, že ma chápeš. Dokonca aj s tými koncertmi a trémou s nimi spojenou som si to odkrútila aj ja, ale stále ma to nejako neopúšťa. Proste... stále mám v takýchto situáciách trému a nezvládam to tak, ako by som chcela.<br />Inak ti veľmi pekne ďakujem za tvoju podporu a milé slová, Zuzi. :) A tiež za to pravidlo na konci. Ak by som sa ním riadila už predtým, mohla by som sa tak vyhnúť situácii, do ktorej som sa dostala. Ale ako sa hovorí, človek sa učí na vlastných chybách. :)Lenka Ď.https://www.blogger.com/profile/17608470237994675339noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-1752105172272927953.post-41062749116140669582016-08-17T18:16:28.477+02:002016-08-17T18:16:28.477+02:00Joj, Lenka, to mi je ľúto :/ Normálne sa viem do t...Joj, Lenka, to mi je ľúto :/ Normálne sa viem do teba vcítiť a ver, že i ja som podobné chvíle, keď som si myslela, že sa zadusím a nik ma nechápe, zažívala. Nebuď smutná a už žiadne slzy! :D Ono sa to dá do poriadku a nespravila si vôbec nič zlé :))<br />Keby som nečítala článok od začiatku po koniec, tak by mi veta s HAHA prišla ako drzé správanie, no takto to skôr vyznelo vtipne. Totižto, ak si mu miliónkrát povedala, že tam jednoducho nechceš ísť a stále si húdol svoje, nečudujem sa, že si mu to napísala. Musí predsa akceptovať tvoje rozhodnutie, no značne to pochopil až touto vetou, čo je teda čudné, keďže si mu to vravela už dávno. A ten mail, čo ti napísal ma nahneval. Akoby si bola nevďačná a on nejaký svätec za to, že ti chce pomáhať....jednoducho to od neho nebolo pekné. Pravdaže ho nepoznám, no takto ti veru písať nemal. Avšak sa mi zdá, že v tebe vidí potenciál a vážne ti verí. Musíš byť skvelá v tom hraní a on len chce, aby si to dotiahla čo najďalej, ale musí sa naučiť počúvať a akceptovať slovko "nie".<br />Naozaj si nič zlé nespravila a vlastne ani on. Len si zle vysvetlil slová. Lenže aj na začiatku mailu píše, či si si to nerozmyslela. Buď je zúfalý alebo ťa tam chce silou mocou dotiahnuť :D Fú, je to ťažko. Ale nemôže ťa nútiť do toho, čo nechceš. Sama to poznám a neznášam z celej duše. Je to taký pocit, akoby ma zamkli do klietky a von sa nedostanem, pretože kľúče ma práve ten, ktorý ma tam prinútil ísť.<br />Ničoho sa neboj. Pán učiteľ si schladí hlavu a hádam mu konečne dôjde, čo chceš ty a nie on sám. Nesmie byť taký sebecký a panovačný! Takže hlavu hore a ako sa hovorí, s úsmevom na tvári, všetko sa podarí :)) <br />Ten život je zákerný a hádže polená pod nohy, no Boh nám doň dal priateľov, a preto kráčať ním je oveľa ľahšie a tie polená nás nezrazia tak často k zemi ;) Takže sa neboj, nie si na to sama a určite máš vôkol seba ľudí, ktorý ťa podporia...a aj ja, i keď tak na diaľku (a ako tak čítam, tak aj Zuzka♥) :D Budem na teba myslieť a verím, že všetko sa dá do pohody. Maj sa krásne a ako som písala vyššie, už žiadne slzy :))Monyhttps://www.blogger.com/profile/12999202466734521134noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-1752105172272927953.post-87195376531028000322016-08-17T17:16:47.914+02:002016-08-17T17:16:47.914+02:00Ja ťa chápem úplne. Ja nemám rada keď ma niekto do...Ja ťa chápem úplne. Ja nemám rada keď ma niekto do niečoho núti a tiež neviem povedať nie. Povedala si to jasne, že tam nechceš ísť. Ale aj chápem pána učiteľa, že to myslel v dobrom. Lebo niektoré sme také, že hovoríme nie, ale radi sa nechajú presviedčať. Možno si myslel, že si nesmelá a že si neveríš. Niekedy je to dobré skúsiť aj niečoho čo je pre nás stresujúce. Aj ja som hrávala na klavír, ale nedokončila som to. Ale tým som chcela povedať, že som hrozná trémistka a bolo mi hrozne pred a po každom koncerte. Teraz si hrám len pre seba. Teda nehrala som vôbec, ale môj priateľ hrá v kostole na orgáne a je to nádherné, tak som sa i ja k tomu vrátila. Nenútil ma k tomu, nekomentuje keď hrám zle, alebo keď sa mýlim, len ticho sedí a počúva ma. Vidím mu na tvári, že ma zo slušnosti pochváli. Pán učiteľ to s tebou myslel dobre a uvidíš, vydiskutujete si to na hodine. Ono tak odpoveď na sms je dosť taká, že by som ju možno aj ja zle pochopila a radšej napísala by som to v tom štýle, že : " Prosím Vás nehnevajte sa na mňa, nemôžem tam ísť z toho dôvodu atd" a pravý dôvod, ktorý si mu napísala už v emaile.Ale ono sa to mudruje, keďže sa k tomu vyjadrujem bez spŕšky emóci. V podobnej situácii reagujem horšie, takže ťa úplne chápem a preto som si zaviedla pravidlo, že na takéto sms (alebo správy na FB a pod.) si nechávam odpovedanie na druhý deň, keď vychladnem a keď si to urovnám hlave, aby som to potom neľutovala. Netráp sa, dá sa to do poriadku. :) Zuyhttps://www.blogger.com/profile/06638394782692994502noreply@blogger.com