Moja cesta do Poľska začala 29. mája, keď som bola vybratá spolu s niekoľkými žiakmi našej školy, aby sme navštívili našu partnerskú školy v Besku.
Boli sme rozdelení do dvoch skupiniek. Prvá skupinka bola zložená iba z cyklistov, v ktorej som bola aj ja a druhú skupinku tvorili tí menší a lenivejší, ktorí sa ta priviezli busom.
Naša prvá skupinka vyrazila o deň skôr, keďže bicyklom cesta trvá dlhšie. Skoro ráno sme sa vlakom priviezli do Medzilaboriec, kde sme mali prestávku pred Múzeom Moderného Umenia Andyho Warhola. Samozrejme, keďže som tam ešte nebola, musela som si ho vyfotiť, aj keď iba zvonka. Tiež som sa rozhodla, že si každé miesto, kam pôjdeme, vyfotím, takže si aspoň budem pamätať, kde som bola. No jó, mám trošku zlú pamäť.
Po kontrole všetkých bicyklov sme konečne vyrazili a šli sme na nich tamer 60 kilometrov. Šesťdesiat kilometrov! Ale zvládla som to. No môj zadok ma bolel strašne. A nohy tiež. Niečo strašné. Keď sme došli do školy, nemohla som chodiť ani po schodoch, musela som už iba ležať. Už ani neviem, ako som sa dostala do sprchy.
Keď sme dorazili do Poľska, našou prvou zástavkou nebola škola, ale priehradana Sieniawa.
Na druhý deň sme boli v dedinke Haczów, kde sa nachádza najväčší drevený kostol v Európe. A jasne, zase sme sa tam dostali bicyklom.
Na tretí deň sme zase šli na bicykloch. Nemohli sme si ani oddýchnuť, aj keď môj zadok a nohy už tak neboleli. Tu sa potvrdilo pravdilo nášho riaditeľa, ktoré nám celý čas opakoval: "Forma sa lieči formou". :D
Tiež sme šli okolo rieky Visla a bol na ňu úžasný pohľad zhora. No ešte viac úžasný pohľad bol na flyšové pohorie, popri ktorom táto rieka tiekla. Bolo krásne a ešte dlhú dobu bude. :)
Štvrtý deň sme boli v Krosne. Samozrejme, že počasie nemohlo byť stále také krásne, a tak nám pršalo. Zaujímavé je, že keď sme v Krosne, vždy prší.
Po trhoch sme šli do Karpackej Troje, čo je múzeum pod šírim nebom, ktoré je zamerané na to, ako kedysi Trója vyzerala, ako sa tam žilo, pracovalo, a pod.. Najskôr sme boli vnútri na výstave, potom sme videli krátky film o tom všetkom a nakoniec sme boli na prehliadke vonku. Bol to neuveriteľný a snáď aj nezabudnuteľný zážitok! :)
Na piaty deň sme opúšťali Poľsko. Ah, áno, a znova na bicykloch. :D :)
Nakoniec ďakujem Bohu za krásne počasie a za to, že som sa tohto úžasného výletu mohla zúčastniť. Ďakujem. :)