Hostiteľ - Stephenie Meyerová

     Autor: Stephenie Meyerová
     Názov knihy: Hostiteľ
    Oficiálny názov knihy: The Host

    Žáner: fantasy
    Séria: -
    Diel: -

    Vydavateľstvo: Tatran
    Rok vydania: 2009

    Počet strán: 615     Doba čítania: 5 dní


Anotácia:

   Melanie Stryderová odmieta opustiť svet. Náš svet sa stal terčom invázie neviditeľných nepriateľov. Ľudia sa stali hostiteľmi týchto votrelcov. Prišli o mysle, zatiaľ čo ich ľudské telá zostali nedotknuté a bez očividných zmien pokračujú v živote. Väčšina ľudstva podľahla. Melanie, jedna z posledných „divých“ ľudských bytostí, ktoré prežili, sa dostane do zajatia a je presvedčená, že to znamená jej koniec. Pútničku, votreleckú „dušu“, ktorú vložia do Melaninho tela, varujú pred nebezpečenstvami, ktoré predstavuje život vo vnútri ľudského tela: pred ťažko zvládnuteľnými emóciami, presýtenými zmyslami, priveľmi živými spomienkami. Na jednu z ťažkostí však Pútnička nebola pripravená vôbec: bývalá obyvateľka jej tela odmieta vzdať sa vlastníctva svojej mysle. Pútnička pátra v Melaniných myšlienkach a dúfa, že sa dopracuje až k príčinám pretrvávajúceho odporu, ktorý im ľudia jednostaj kladú. Namiesto toho však Melanie zaplní myseľ Pútničky predstavami muža, ktorého Melanie miluje – Jareda, človeka, ktorý žije kdesi v úkryte. Pútnička nie je schopná vyslobodiť sa z objatia túžob svojho tela a začína túžiť po mužovi, ktorého – ako jej káže jej úloha – má odhaliť. Sily, ktoré sú mimo nich, nakoniec premenia Pútničku a Melanie na nedobrovoľných spojencov. Spolu aj podniknú nebezpečné a neisté pátranie po mužovi, ktorého obe milujú.

   Od spisovateľky Stephenie Meyer som už čítala sériu Twilight, ale o tejto knihe som sa dozvedela vďaka rovnomennému filmu, ktorý vyšiel v roku 2013. Film ma po prvom pozretí veľmi nezaujal, ale keď som si ho o nejaký čas pozrela znova, úplne som si ho zamilovala.
Po prečítaní knihy však môžem pokojne povedať, že film je super predpríprava na knihu, ale kniha vedie na plnej čiare a je dokonale ú-ž-a-s-n-á. Znova a zas som sa presvedčila, že Stephanie Meyer je vynikajúca spisovateľka. 

   Príbeh je rozprávaný z pohľadu Pútničky - duše, ktorá, práve na Zemi, začína už svoj deviaty život a ktorá bola vložená do Melaninho tela.

   Duša je mimozemská bytosť, ktorá žije iba na úkor svojho hostiteľa, a to tak, že prevezme kontrolu nad jeho celým telom. Zvonku teda vidíme tú istú osobu, ale vo vnútri je to už niekto iný. Od ľudí ich však môžeme rozlíšiť tým, že po obsadení človeka majú v dúhovke striebristý pramienok. Samy to sú predsa strieborné stvorenia, veľké ako ľudská dlaň, s množstvom dlhých končatín okolo tela.

   Pútnička však nie je na Zemi jedinou dušou. Takmer všetci ľudia už boli dušami obsadení a len zopár ľudí sa ešte skrýva, aby prežili.

   Keď sa Pútnička prebudí vo svojom novom tele, zaskočí ju príval emócií, túžob a rôznych pocitov, ale postupne zistí, že okrem toho má vo svojej hlave aj Melanie. Tá si proti nej postavila v hlave stenu, aby Pútnička nemohla prezradiť pátračom - dušiam starajúcim sa o bezpečnosť, ale aj o nájdenie posledných ľudí - nič, čo sa týka Melaninho brata Jamieho, priateľa Jareda a vôbec ostatných ľudí. Lenže Pútničke prostredníctvom Melaniných spomienok začne postupne záležať na Jamiem a Jaredovi, a predtým, než stihne Pátračke prezradiť, kde by sa mohli poslední ľudia nachádzať, utečie a na vlastnú päsť sa ich s Melanie vyberie hľadať. Do púšte. Lenže oni si nájdu ju. Nezabijú ju, ale odvedú ju do svojej skrýše. Tam sa Melanie a Pútnička, okrem toho, že opäť stretnú Jamieho a Jareda, stretajú aj s odporom miestnych ľudí. Pri živote ich drží len zvedavosť Melaninho strýka Jeba, Jamieho láska a Ianova starostlivosť, ba niečo viac. 

Strašné časy, zašepkala Melanie. Vo svete, ktorý ste vytvorili, si nemôžeme dovoliť správať sa voči sebe vľúdne. Sme utečenci, ohrozený druh.

Každá voľba znie: život alebo smrť. (str. 152)

   Na knihu som sa veľmi tešila a očakávala som fascinujúci príbeh s napínavým dejom a situáciami, pri ktorých by mi zvieralo srdce. Kniha však splnila oveľa viac a zanechala vo mne silné pocity a zážitky ešte aj po dočítaní jej poslednej strany.

   Keď som zobrala knihu do rúk, prekvapila ma jej hrúbka, ale vôbec ma od toho neodradila. Práve naopak. Vedela som, že si čítanie o to viac užijem. A bolo to tak. Aj napriek tomu, že kniha má vyše 600 strán, čítala sa neuveriteľne rýchlo. Dej nebol na tých stranách vôbec zbytočne naťahovaný a všetko pekne do seba zapadalo. Dokonca aj miesta boli opisované tak skvelo a výstižne, že ma to nenudilo čítať, a dokázala som si veľmi dobre predstaviť aktuálne prostredie. Opäť ma Stephenie presvedčila o svojich spisovateľských schopnostiach.

    A bolo tomu tak, aj čo sa samotného príbehu týka.
   Originálny námet, ktorý do knihy vložila, sa mi zapáčil a bola som rada, že je to niečo iné. Taktiež sa mi veľmi páčilo, že veľká časť príbehu sa odohráva na púšti v horách.
   Dokonca ozvláštnila príbeh aj tým, že prostredníctvom Vandiných snov - Melaniných spomienok, oživila dej a vniesla do toho ešte lepšiu atmosféru.
   Všetko bolo dokonale premyslené.

"Nemá zmysel ignorovať pravdu. Ak sa o veciach hovorí otvorene,
nič sa nemôže stať." (str. 196)

   Z postáv som si už na začiatku obľúbila Pútničku. Síce sa najskôr správala veľmi zodpovedne a čestne, aby poskytla potrebné informácie Pátračke, ktorá sa snažila nájsť posledných ľudí, ale rýchlo jej došlo, že nerobí správnu vec. Narozdiel od toho sa snažila pomôcť Melanie, ktorá bola uveznená v jej hlave, nájsť jej rodinu. A napriek tomu, že sa k nej nesprávali veľmi zdvorilo, keď ich neskôr našla, Pútnička si zachovala svoju dobrú povahu aj proti tomu, že jej ľudské telo bolo náchylné k zriedkavým náhlivým impulzom, ktoré sa zrodili zväčša v Melaniinej hlave.

  

 Čo sa týka samotnej Melanie, tak mi občas liezlo na nervy jej správanie, ale inak bola v pohode a celkom som ju mala rada.

   Podobne ako u Melanie ma správanie trochu šokovalo aj u Jareda, Melaninho priateľa. Nevedel sa totiž zmieriť s tým, že Vanda je v Melaninom tele a nenávidel ju za to. Jeho správanie bolo asi do polovice knihy hrozné, až kým nezistil, že sa vo Pútničkinej hlave nachádza aj Mel. Ako dvojica sa však s Mel k sebe veľmi hodili. Neboli zlí, alebo také niečo, ale mali proste podobný, trochu divný charakter.

Vieš, som len človek. Občas je veľmi ťažké správať sa férovo. Nie vždy vycítime, kedy ide o správnu vec, a nie vždy robíme správne veci. (str. 305)

   Postavou, ktorú som si ale najviac zamilovala, bol Ian. Síce mal na začiatku menší konflikt s Pútničkou, ale neskôr si uvedomil, čo spravil a vedel sa za to ospravedlniť. K Vande, ako neskôr nazvali Pútničku, sa správal milo, starostlivo, ochranársky, ale aj priateľsky. Trochu viac priateľsky. Bol taký zlatý, že si nezískal len Vandino, ale aj moje srdce. 

"Nie je to dobrý pocit - keď vieš, že si naozaj zaslúžiš označenie netvor.

Je lepšie byť slušný, ako mať pocit viny." (str. 517)

   Čítanie knihy som si veľmi užila, podobne ako aj písanie recenzie, aj keď mi to šlo zo začiatku veľmi ťažko. Vďaka nej som prežila ďalší úžasný príbeh a spoznala zopár ďalších úžasných postáv, ktoré sa mi vryli do srdca. Určite knihu odporúčam každému, nebudete sklamaný. A navyše vás tam, niekde po 600. strane čaká skvelý pocit aj z dobrého konca príbehu. :)

Moje hodnotenie:
5/5