Ostrihom

   Po dni strávenom v Bratislave, ale najmä sedením vo vlaku sme nasledujúci deň vyrazili na výlet do Ostrihomu. Prespali sme v Nových Zámkoch a ráno potom, čo sme počuli hlásenie o príchode nášho vlaku do stanice, sme ho len tak-tak stihli. Ešťeže teta ohlásila príchod vlaku hodnú chvíľu dopredu, a tak sme mali čas nahádzať veci do batoha(respektíve oco) a utekať na stanicu.

   Rýchlikom sme boli na stanici v Štúrove za polhoďku, odkiaľ sme sa následne odviezli autobusom do cestra mesta. Už po chvíľke kráčania sme sa dostali k Dunaju, kde sa nám naskytol nádherný pohľad na Ostrihom, ale najmä na jeho dominantu, Baziliku. Katedrálu Panny Márie a sv. Vojtecha.

   Hoci sme prv nevedeli, ktorou cestou sa k Bazilike dostaneme, nakoniec sme k nej úspešne došli a trvalo nám to len zopár minút. Bazilika ma hneď uchvátila, pretože okrem toho, že je obrovská, je aj strašne nádherná. (A fotogenická.) Rovnako ako zvonku, tak aj zvnútra. Vstup do Baziliky bol zadarmo, ale ak ste sa chceli ísť pozrieť hore na kupolu, do klenotnice či do krypty, museli ste si už vstupné zaplatiť. Mimochodom, ceny neboli vôbec vysoké. Určite odporúčam vyjsť hore na kupolu, čo fakt stálo za to. Jednak bol odtiaľ krásny výhľad a jednak som tam stretla krásneho maďarského chalana, ktorý vedel fakt dobre anglicky a rozumel aj moje vypotené vety namiesto otázky. Chceli sme sa totiž dostať naspäť do kaviarne, lenže, keďže išlo o jednosmernú cestu na "pípnutie" lístka, nevedeli sme, či sa môžeme vrátiť. Nakoniec sme zistili, že to by problém ani nebol, ale oni sa báli, aby sa nám niečo nestalo na vonkajších schodoch, ktorými sme sa dostali hore. Pri tom rozhovore som bola taká nervózna, že si už ani nepamätám, či vety, ktoré som vypotila, boli gramaticky správne. Ale ako bolo vidieť, ten zlatý chalan mi rozumel, takže som to povedala asi dobre. :D Inak bol strašne sexy. :) :D
   Po prehliadke kupoly sme si zakúpili ešte lístky do krypty, no podľa mňa to boli zbytočne vyhodené peniaze, lebo tam nebolo takmer nič k videniu. To potvrdil aj môj otec.
   Avšak ako odškodné sme mali možnosť vidieť akúsi prehliadku mužov, žien a detí v dobovom oblečení. Napočudovanie ale bola v maďarčine, takže sme sa tam dlho nezdržali.

   Na prehliadke tamojšieho hradu sme, bohužiaľ, neboli, keďže tá bola spolu so sprievodcom, a hádajte v akom jazyku. Správne. Opäť v maďarčine. Takže sme si pod Bazilikou dali zmrzku za 0,70€ a vybrali sa na potulky do mesta. Dostali sme sa k slnečným hodinám, k jednému mne neznámemu chrámu, ale zato ku krásnemu výhľadu na mesto a Baziliku. Nakúpili sme v miestnych potravinách, dali si kávu z automatu(za horúceho slnečného dňa, podotýkam) a vybrali sa naspäť do Štúrova, kde sme si dali nie veľmi chutný obed.
   Na izbu sme sa dostali už okolo pol tretej popoludní, ale boli sme takí vyšťavení, že sme už nikam nešli. Ostrihom bol ale vážne nádherný, takže určite odporúčam toto miesto navštíviť. :)

Most Márie Valérie

Pár minút v hlavnom meste Slovenska

   Presne pred týždňom o takomto čase som s ocinom vystupovala z vlaku na hlavnej stanici v Bratislave. Pôvodne sme tam plánovali ísť až v ďalší deň po prehliadke Ostrihomu, lenže pred Košicami sme museli narýchlo zmeniť plány. Mali sme meškanie a vlak, ktorým sme sa mali dostať do Štúrova (a odtiaľ do Ostrihomu), nás nepočkal. Najlepšie na tom bolo, že sme meškali len pätnásť minút od odchodu vyššie spomínaného vlaku, ďalších tridsať ľudí cestovalo na ten smer a vlaky tam chodia, bohužiaľ, až každé tri hodiny. Hold, slovenské železnice.

   Napriek týmto menším nepríjemnostiam sme si ale výlet nenechali pokaziť a užili sme si ho. Bratislava bola vo svetle zapadajúceho slnka veľmi pekná. Najmä z Bratislavského hradu.

   Mali sme možnosť vidieť Arcibiskupský palác, záhrady za Prezidentským palácom, ako aj samotný palác, Hodžovo námestie, Dóm sv. Martina a Bratislavský hrad. Všetky tieto miesta a pamiatky sme si popozerali, pofotili, no zvnútra sme ich, bohužiaľ, nevideli. Najviac ma mrzí, že som nevidela vnútro Dómu sv. Martina, keďže bola omša a teta pri dverách nepúšťala turistov do chrámu, a hrad Devín, ku ktorému sme sa ani vôbec nedostali. Možno niekedy nabudúce. :)

Vstupná brána do dvora Arcibiskupského paláca

Keď mám nehorázne šťastie a skvelých ľudí okolo seba alebo nie veľmi skromný článok

   
   Ani si nepamätám, kedy tu bol naposledy nejaký vykecávací článok o mojom živote (ak teda nerátam články z ciest), takže vám prinášam jeden dlhší článok o tom, čo ma v poslednej dobe milo prekvapilo a potešilo. :)

Vyhlásenie augustovej súťaže

   Včera bol posledný deň, kedy ste sa mohli zapojiť do súťaže a hrať o knihu Seznam tajných přání alebo o knihu Kacíř a Čarodějka, takže dnes ma čaká milá povinnosť, a to vyhlásiť víťaza.

   Úprimne, čakala som, že sa zapojí viac ľudí, ale som rada, že ste sa zapojili aspoň vy siedmi. Vaše odpovede som čítala s úsmevom na tvári, tak ma potešili. Som rada, že sú na svete ľudia, ktorých potešia také drobnosti ako zákusok či navarenie obľúbenej polievky. Mali by sme byť za všetko vďační. :)

   No a teraz prejdime k vyhláseniu.

   Víťazom minulej súťaže sa stáva...

Papierové mestá - John Green

    Autor: John Green
    Názov knihy: Papierové mestá
    Oficiálny názov knihy: Paper Towns

    Žáner: YA
    Séria: -
    Diel: -

    Vydavateľstvo: Yoli
    Rok vydania: 2014

    Počet strán: 296   Doba čítania: 4 dni

I fell in love with... #46

Rudá jako rubín - Kerstin Gier

Dátum pridania článku: 9. august 2015

Dátum kúpenia série: ?

Kaštieľ Betliar

   Dnes mala byť pôvodne na blogu recenzia na knihu Papierové mestá, ale keďže mne, lenivej osôbke, sa písať recenziu nechce, prinášam vám teda krátky report z nášho nedeľňajšieho výletu.

   Práve minulá nedeľa bola prvou nedeľou v mesiaci a keďže niektoré múzeá a hrady majú práve v tento deň vstup zadarmo, vybrali sme sa tentokrát na Betliar.

   Vlakom z Košíc sme sa odviezli do Rožňavy, ktorá je od nich vzdialená necelú hodinku cesty vlakom, a odtiaľ sme si už museli vziať taxík. Autobusová zastávka bola totiž ďaleko a vlaky na Betliar už, bohužiaľ, nechodia. Ja s ocinom sme sa zviezli s jedným ujom a tetou, ktorí boli takí zlatí, že od nás nechceli zobrať peniaze a zacvakali celú cestu, a mama so sestrami si vzali druhý taxík. Jedna cesta taxíkom na Betliar nás teda vyšla 6,10€. Ja s ocinom sme však prišli o dobrú polhodinu skôr pred druhým taxíkom, keďže druhý pán taxikár musel ešte niekoho odviezť do mesta a zdržal sa, tak sa ich otec rozhodol počkať vonku a mňa po zaplatení za fotenie poslal samú do vnútra.

   Normálne majú v Betliari prehliadky so sprievodcom, ale keďže bol vstup zadarmo a bolo tam veľké množstvo ľudí, chodili ste sami bez sprievodcu a mohli ste sa všade zdržať tak dlho, ako ste chceli (pokiaľ nebol v nejakej miestnosti nátresk ľudí). Sprievodcovia však stáli na chodbách alebo pri dverách v miestnosti a usmerňovali ľudí, kadiaľ majú ísť, keďže tam bolo veľa miestností a z nich občas viedlo viacero dverí.

   V prízemí kaštiela sa nachádzala expozícia zameraná na históriu rodu Andrássyovcov a expozícia týkajúca sa Alžbety Bavorskej, zvanej Sissi. Tieto expozície tvorili historické predmety ako listy, medaile, obrazy, no mali sme možnosť vidieť aj napr. Sissine svadobné šaty.

Okrem toho prízemie tvorili aj archeologické a zoologické exponáty.

   Na prvom poschodí sme mali možnosť vidieť spoločenské miestnosti ako Červený - prijímací salón, Jedáleň, Herňu, Poľovnícky salónik, Orientálny salón, či spálne a na druhom poschodí Čajovňu, Knižnicu, a neviem, čo ešte.

   Samotná prehliadka nám zabrala asi hodinu a pol.

   Za kaštielom sa ešte nachádza obrovský park, teda skôr lesopark, ktorý sme však celý prejsť nestihli, keďže sme už mali málo času a chceli sme si, samozrejme, kúpiť nejaké suveníry.

   Ale bolo tam krásne. Kaštiel spolu s parkom mi primomenuli Viedeň, a tak si odo mňa Betliar vyslúžil prezývku Malý Schönbrunn. :)

Vstupná budova do parku s kaštielom

Orava: Oravský hrad

   Ako som vám už spomínala v predchádzajúcich článkoch, presne pred týždňom som bola s celou rodinkou na Orave. Náš výlet bol síce kratší, ako sme plánovali, ale aj tak sme si ho užili, pričom sme sa nezaobišli bez cestovateľských problémov typu, ako sa dostať tam a tam, ústiacich až do situácií, ktoré na výlete určite nechcete zažiť.

Oravský hrad

Keď mám chuť robiť ostatným ľuďom radosť :)

   Ako si tak kráčam po smene z denného stacionára, kde som ako výpomoc pri vydávaní obedov, musím sa usmievať. Teta v práci je ku mne veľmi milá a starí ľudia zlatí. Je to skvelý pocit, ak môžete svojou troškou prispieť k šťastiu iných ľudí. A niekedy stačí tak málo! :) No a keď už ste v takom rozpoložení, myšlienky sa vám začnú uberať rôznymi smermi. A práve vtedy som si spomenula na vás, moji milí čitatelia, a rozhodla som sa, že pre vás prichystám súťaž! No a čo, že ja ani môj blog nič neoslavujeme, proste mám chuť urobiť niekomu radosť a hotovo! :)

Knižný súhrn 7/2015

Júl

Knihy, ktoré som vyhrala:

-

Knihy, ktoré som dostala:

-

Knihy, ktoré som si kúpila:

Far from the Madding Crowd - Thomas Hardy
Tieňom pobozkaná (Upírska akadémia #3) - Richelle Mead

Júl: 2 nové knihy

 Prečítané knihy:

*Kráľovná Tearlingu - Erika Johansenová (235 z 375)

Čarodejníkov synovec - C. S. Lewis (205)

Lev, šatník a čarodejnica - C. S. Lewis (181)

Kôň a jeho chlapec - C. S. Lewis (225)

Princ Kaspián - C. S. Lewis (222)

Dobrodružstvá lode Ranný pútnik - C. S. Lewis (246)

Strieborná stolička - C. S. Lewis (237)

Posledný boj - C. S. Lewis (198)
Papierové mestá - John Green (295)

Júl: 8,5 knihy = 2044 strán