Nikdy som nemala problémy so zubami a nikdy som sa zubárov nebála. Aj keď pripúšťam, to čakanie, kým prídete na rad, nie je vždy úplne bez stresu. No a tak nemohlo byť všetko ideálne a museli prísť prvé problémy. Narástli mi totiž horné osmičky ala všetkým známe ako zuby múdrosti. Najskôr to vyzeralo úplne nevinne, až kým sa moja malá medzierka medzi prednými zubami nezačala strácať. No a tak sme zašli za zubárom, ktorý nás poslal rovno za čeľustným ortopédom, a dozvedeli sme sa len to, že nám odporúča, aby šli osmičky von. Ako nechápem, komunikácia zubárov s pacientmi na bode mrazu, nehovoriac o tom, že každý z nich sa ma pýtal, či už mám osemnásť, pričom ani nevysvetlili, aký to má so zubami súvis. Milé. A aby toho náhodou ešte nebolo málo, začali hovoriť o strojčeku na zuby. Áno, súhlasím, že moje zuby nie sú ideálne, ale sú pomerne rovné, zdravé, bez kazov a max. so štyrmi plombami. Dokonca ma ešte aj môj zubár na preventívnych prehliadkach často chválil, že sa o svoje zuby dobre starám, lebo vyzerajú dobre. Nechápem. Náhodou si iný zubár všimne, že mám nejaký predný skus či čo, a zrazu už všetci zubári súhlasia so strojčekom. No comment.
Avšak napriek tomu vám nepíšem tento článok preto, aby som sa na zubárov sťažovala, ale aby som sa podelila o svoj zážitok s vyťahovaním osmičky. Možno sa pri čítaní (a pozeraní gifov) aspoň trocha pobavíte a možno vám bude tento článok nápomocný, ak vás čaká podobný zákrok.
Príjemné čítanie. :)
(Tento gif mi už taaak veľmi lezie na nervy,
že kým uverejním tento článok, tak tu už nebude.)
že kým uverejním tento článok, tak tu už nebude.)
Deň D:
6:05: Zobudím sa na to, že mi zvoní budík. Otočím sa a chcem si ešte pospať, keď mi dôjde,
že žiadne ďalšie spanie nebude, ak mám byť u čeľ. ortopéda 7:30. Skvelé!
6:15: Raňajkujem rožok s maslom, ale nasúkam do seba iba polovicu napriek tomu, že viem,
že jedlo neuvidím min. ďalšie tri hodiny.
6:30: Obliekam si tričko, ktoré som dostala od rodičov na narodeniny, hoci je tu riziko, že o dve hodinky už nebude vyzerať tak, ako vyzeralo. Obliekam si preto navrch ešte obnosený čierny sveter.
7:00: S mamkou prichádzame na stanicu.
7:05: Sedíme vo vlaku.
Cesta prebieha napočudovanie celkom bez stresu.
7:27: Vystupujeme z vlaku a uháňame tak rýchlo, akoby nám za zadkom horelo.
7:37: Dorazili sme do budovy, ale zdráhame sa zaklopať na dvere čeľ. ortopéda.
Súrim mamku, aby zaklopala, ak chce už o hodinu sedieť vo vlaku.
7:38: Mamka konečne klope a sestričke odovzdáva lístok so snímkom.
7:43: Po niekoľkých minútach už sedím v zubárskom kresle. Čeľ. ortopéd sa okamžite púšťa do akcie a pýta sa ma, či nie som na niečo alergická. Mamka odpovedá, že nie, ale nehovorí to nejako veľmi presvedčivo a moja statočnosť začína klesať. Čo ak náhodou na niečo alergická som?
V rýchlosti oľutujem svoje hriechy, preistotu...
7:45: Čeľ. ortopéd mi pichá anestetikum do dvoch miest.
Napočudovanie to nebolí. Myslím, že strach sa už začína prejavovať.
7:46: Sadám si na stoličku v čakárni, aby mi zaúčinkovala anestéza, plná strachu,
či vážne nie som na niečo alergická a náhodou tam nezomriem.
7:46 - 7:53: Od strachu mám slzy na krajíčku, ale mamka ma po celý čas drží za ruku a utešuje,
že je všetko v poriadku. Nepomáha to.
7:52: Do čakárne prichádza ďalšia pacientka, ktorá sa na mňa povzbudivo usmieva.
Asi vyzerám tak, ako sa cítim.
7:53: Opäť sedím v zubárskom kresle.
Ale už mám viac odvahy ako predtým, keďže som neopuchla a neumieram.
7:54: Prichádza čeľ. ortopéd a vyberá dva pre mňa neznáme nástroje z podivného sejfu.
Hľadám, či medzi nimi nenájdem aj niečo, čo vyzerá ako sklapel. Nič nevidím.
Zakláňam hlavu a čeľ. ortopéd mi do úst pchá nejaký nástroj aj so svojou obrovskou rukou.
Mám malú pusu, čiže mám ústa otvorené na maximum. Napriek tomu, zdá sa, mu to nestačí.
Cítim tlak. Najskôr z jednej strany, potom z druhej. A počujem divné praskanie?
Ešteže necítim žiadnu bolesť.
7:55: A voileááá, zub je vonku. To bola rýchlovka.
Zub nevidím, ale čeľusťák sa ma pýta, či si ho chcem nechať.
Odpovedám, že nie. (Už len zub, čo mi narobil problémy, by som si nechala.)
8:00: Čeľusťák sa opäť stratil a v miestnosti sme zostali už iba so sestričkou,
ktorá nám robí vyúčtovanie.
Anestéza 6€, ďalšie neviem čo 8€, .... (pekne to narastá)
a zrazu sestrička povie 15,30€.
Zostanem prekvapená, nakoľko som čakala sumu okolo 50€.
8:05: Odchádzame s mamkou z budovy. Obidve prekvapené cenou a ja aj s vatou medzi zubami
a pocitom, že mám opuchnuté líco. Vraj nebolo.
8:15: Sme v obchode a mamka mi kupuje tmavozelené tričkové šaty ako bolestné.
Ako... necítila som žiadnu bolesť, ale ak sa ráta aj ten strach, tak potom beriem.
8:37: Sedíme vo vlaku a vezieme sa domov.
Vyberanie jednej osmičky som zvládla, už stačí prežiť len to druhé. :D
No a na záver už len dodám, prečo som čakala skalpel a sumu 50€.
Skalpel alebo niečo podobné som čakala preto, že mojim dvom spolužiačkam robili resekciu,
ale nakoľko som ja mala prerezanú už časť zuba, ktorý mi zároveň rástol rovno (nie ako spolužiačkam), resekcia nebola potrebná. Teda žiadne šitie po zákroku nenasledovalo.
A sumu 50€ som čakala nielen kvôli vyššie spomínanému bodu, ale aj kvôli tomu,
že som osmičku bola vyberať u súkromného čeľ. ortopéda.
Ako.. 15€ je za vyberanie zuba dosť veľká suma, ale pochodila som ešte dobre. :D
A čo vy? Ako ste si poradili s osmičkami? Alebo ste šťastlivci a žiadne vám nenarástli?
Určite hoďte do komentára svoje názory, ak sa o ne chcete podeliť. :)
Btw. Prebiehajúcu súťaž som ukončila predčasne a víťazkou sa stala Mony,
ktorej gratulujem (už asi po piatykrát) a odkazujem, že balíček do Veľkej noci určite pošlem. :D :)
Viem si predstaviť, ako si sa asi cítila, mne osmičky síce nevyberali, keďže mi ešte nenarástli (ale mám podozrenie, že jedna už začala a donedávna som sa z toho ešte tešila, no teraz, nuž, neviem... :D), ale tiež som raz takto bola u zubára a bol to desivý zážitok. Aj keď dodnes nemám poňatia, čo mi to v tých ústach robil, ale vraj to bolo potrebné. :D Takže zubári sú zrejme všade rovnakí. :D
OdpovedaťOdstrániťTí naši zubári nám radšej nepovedia, čo robia, aby sme sa nebáli, a nakoniec to má za následok len to, že sa bojíme ešte viac. :D :D
OdstrániťA určite si z tých osmičiek veľkú hlavu nerob, ak sa ti majú kde vopchať a rastú rovno. Nakoniec ich možno ani nebudeš musieť vyberať. :)
:D Ty si ma ale potešila :D Super článok! :)))
OdpovedaťOdstrániťAko, ja som bola pri zubárke vo štvrtok a tiež to bol zaujímavý zážitok, aj keď mi, chvalabohu, netrhala žiaden zub! :D
Toho čeľustného virtuóza mi budeš musieť odporučiť, aby som vedela, koho mám v prípade potreby kontaktovať! :D Lebo takúto rýchlovku by som teda na naše slovenské pomery naozaj nečakala :) :D
Som rada, že sa článok páčil. :D Snáď aj pomohol, kebyže náhodou... :D Ale nie. Ja som len rada, že aspoň niekto nemá problémy so zúbkami. :) Ale toho čeľustného ortopéda ti určite odporúčam, ... fešák. :D :D
OdstrániťJoj, to teda nezávidím...už len ten stres, ktorý si pociťovala. Ja mám celkom dobré zuby a problémy takmer žiadne :D Zuby múdrosti ma obchádzajú (ktovie prečo...asi ma tá múdrosť nechce navštíviť :D). Takže dúfam, že také stresy obídu tiež. Inak myslím, že ste sa vážne dobre vybavili...15€ je skvelá cena za trhanie zubu...a spolužiačky to mali strašné - nečudujem sa ti, že si sa obávala toho najhoršieho.
OdpovedaťOdstrániťA opäť ti veeeľmi pekne ďakujem, mám z toho obrovitánsku radosť ^.^ Už by som ti napísala skôr. no pokazil sa nám PC, ale už sa aspoň dostanem na net :)) Ešte raz ďakujem♥ a už sa neviem knižky dočkať :))
Ani ja som donedávna nemala žiadne problémy so zubami a jedného dňa sa rozhodli, že prídu v podobe osmičiek, čo už... Môžeš byť len rada, že ťa to obišlo, jednak si si ušetrila stresu aj peňazí :D, čiže pochybujem, že tie osmičky nejako súvisia s múdrosťou. :D To skôr jak za trest. :D
OdstrániťA nemáš vôbec za čo. :) Balíček som odoslala, ale trošku neskoro, čiže sa obávam, že ti príde až po veľkonočnom pondelku. Tak snáď to dovtedy ešte trošku vydržíš. :)
A som rada, že sa už konečne dostaneš na net, lebo už chcem konečne vidieť tie Potulky prírodou! :D (Keďže moje pokusy ísť fotiť von zlyhali už min. trikrát, lebo práve vtedy si moju kanónku zobral oco a čau pa. :D)