. . . . . . . . . . .Learn from yesterday, live for today, hope for tomorrow. . . . . . . . . . .

   Darček

   Tobiáš bol štvrták na základnej škole. Tento tichý a pokojný chlapec žil so svojimi rodičmi a súrodencami
v skromnom domčeku na kopci posiatom olivovníkmi na kraji dediny, niekoľko kilometrov od mora.

   Deň pred vianočnými prázdninami sa deti zo štvrtej triedy pretekali v nosení darčekov pani učiteľke Marise,
ktorá bola veľmi milá a dobrá.

   A tak sa na učiteľkinom stole nahromadili farebné balíčky. Hneď si všimla malé vrecúško s lístkom, na ktorom bolo pekným a úhľadným Tobiášovým písmom napísané: "Pre moju pani učiteľku."

   Marisa poďakovala každému dieťaťu zvlášť.

   Keď prišiel rad na Tobiáša, otvorila vrecúško a zbadala malú, no nádhernú mušľu, najkrajšiu, akú v živote videla - zdobila ju dúhovo sfarbená trblietavá perleť.

   "Kde si vzal túto mušľu, Tobiáš?" opýtala sa učiteľka.

   "Dole... pri Veľkom útese," odpovedal chlapec.

   Veľký útes bol veľmi ďaleko a dalo sa k nemu dostať len po príkrom chodníčku. Bola to dlhá a strastiplná cesta,
ale len tam bolo možné nájsť takú výnimočnú mušľu, akú priniesol Tobiáš pani učiteľke.

   "Ďakujem, Tobiáš. Tento krásny darček mi vždy bude pripomínať, aký si dobrý. Hm, musel si prejsť dlhú
a namáhavú cestu, kým si pre mňa našiel darček..."

   Tobiáš s úsmevom odvetil: "Tá dlhá a namáhavá cesta patrí k darčeku."

   Nedarujeme vec. Darujeme kúsok našej lásky. Jediným skutočným darom je kúsok seba.

Bruno Ferero: Koľko stojí zázrak?

Darčeky od mojich blízkych a pána učiteľa z hudobnej školy :)

Darčeky, ktoré som si kúpila sama,

lebo raz za čas si človek musí urobiť radosť ;)

Všetkým Lenkám prajem všetko najlepšie k ich dnešnému sviatku. :)

A nám všetkým želám, aby sme si ľudí a ich skutky cenili viac ako samotné darčeky či veci všeobecne, lebo čo máme z toho, že máme dokonalý život navonok, ale v našom vnútri to nie je tak, ako by to malo byť? Vážme si preto ľudí, na ktorých nám záleží a ktorým záleží na nás. :)