Ukolébavka - Sarah Dessenová

     Autor: Sarah Dessenová
     Názov knihy: Ukolébavka
    Oficiálny názov knihy: This Lullaby

    Žáner: román
    Séria: -
    Diel: -

    Vydavateľstvo: CooBoo
    Rok vydania: 2011

    Počet strán: 373     Doba čítania: 9 dní


Anotácia:
   „O lásce už jsem neměla žádné iluze. Přicházela a odcházela, ranila, a někdy taky ne. Lidé nemají být spolu navěky, bez ohledu na to, co se zpívá v písních.“

   Remy nevěří v lásku, a ostatně proč by měla? Její matka se se popáté vdává a její otec, kterého nikdy nepoznala, ji zanechal jen jednu ubohou píseň – Ukolébavku, kterou si lidé tak často a tak absurdně nechávají hrát na svatbách.

Remy ale věří na zábavu, a tak o kluky nemá nouzi, s kamarádkami chodí pařit a vůbec si užívá života. Přesně podle plánu, s cynismem, nadhledem a jistou dávkou blahosklonnosti nad city ostatních. Pak se ale v jejím životě objeví Dexter a snaží se jí převrátit život vzhůru nohama. Otázkou je, zda o to ledová královna Remy vůbec stojí…

YYYYYY

   O tejto knihe a dokonca o autorke som nepočula, kým som sa nezapojila do letného knižného hopu u Nikee, v ktorom sa súťažilo aj o túto knihu.

   Keď som si prečítala anotáciu, tak ma kniha zaujala, ale neočakávala som od nej až tak veľa, čo bolo rozumné. Kniha ma totiž sklamala na plnej čiare.

Kdykoli člověk udělal nějaké rozhodnutí, obzvláště takové,

kterému se dlouho bránil, vždycky to ovlivnilo všechno ostatní,

něco významně, jako třesoucí se puda pod nohama,

jiné věci tak maličkým posunem, že si toho člověk sotva všiml. (str. 132)

   Hlavnou postavou a zároveň rozprávačom príbehu je Remy, ktorá úspešne dokončila strednú školu a so svojimi troma kamarátkami si užíva pohodové leto. Remy síce randí s chlapcami, ale nevie, čo znamená slovo láska. Preto sa riadi svojimi pravidlami: randiť iba s určitým typom chlapcov, bez nejakých väčších záveskov a potom ich podľa určitého postupu pustiť k vode.

   Všetko sa však zmení, keď po rozchode s Jonathanom stretne mladého a nadaného Dextera, ktorý spieva a hrá na gitare v kapele, no je tak trochu nešikovný. Remy nijako neokúzli, práve naopak, takéto typy ju nikdy nepriťahovali, ale Dexter ju stále "prenasleduje" a nakoniec Remy poruší jedno zo svojich pravidiel.

   

A možná ani tak nezáleželo na tom, jestli první krok udělal on nebo já.
Věděla jsem jen, že tam je. (str 123)

   Pravdepodobne si teraz myslíte, tak ako aj ja pred prečítaním knihy, že tento príbeh by nemusel byť vôbec zlý, no opak je pravdou.
   Celá kniha bola o ničom. Celý dej by som mohla kľudne zhrnúť v niekoľkých vetách, ale nebudem vám knihu spoilerovať.
   Prvá štvrtina knihy bola ešte dobrá. Zoznamovala som sa s okolím, s postavami a dej sa pekne vyvíjal. Len čo však Remy stretla Dextera a začala s ním chodiť, dej sa akoby zasekol. Nič sa tam nedialo a mňa proste nudilo čítať knihu ďalej. Je síce pravda, že som sa tešila na ďalšie kapitoly, ale to len kvôli tomu, lebo som si myslela, že sa konečne dej rozbehne. Nič také sa však nestalo. Celý dej sa niesol na rovnakej tlakovej vlne.
   Autorka to proste zbytočne naťahovala, pretože dej knihy za veľa nestál a plynul veľmi pomaly.

Jediné, co nesnášim ještě víc, než když se něco dělá špatně,
je, když se něco dělá pomalu. (str. 21)

   Čo sa týka postáv, tak ani tie nestáli za veľa. Áno, pôsobili dosť skutočne a autorka to napísala tak dobre, že som sa mohla vcítiť do pocitov každej postavy, no ako plus to neberiem. Postavy mali totiž hrozné charaktery, a to, že boli veľmi prepracované, spôsobilo to, že ma ich pocity stále deprimovali. Najviac mi liezla na nervy Remy. Bola to chladná mrcha, ktorá nevedela o láske nič, a k vzťahom sa stavala tak, akoby žiaden netrval večne. Na svedomí to mali nielen jej skutky, ale aj to, čo sa odohrávalo v jej mysli. Proste sa to nedalo čítať.

Psát romány je jako rodit děti: kdyby si člověk pamatoval, jak hrozné to muže chvílemi být, už by do toho znovu nešel. (str. 199)

   Jediným pozitívom tejto knihy je, že aj keď dej nestál za veľa, autorka sa príbeh snažila oživiť vtipnými hláškami postáv, čo sa jej často podarilo a vďaka tomu sa kniha čítala o trochu lepšie, aj keď nie o veľa.

"Ahoj, nazdar, Tede. Hádej, kde jsem?" Chvíli naslouchal. "Kdepak. Jsem ve tmě. Tápu. Neměls náhodou zaplatit účet za elektřinu?" (str. 205)

   S touto autorkou som sa stretla po prvýkrát, ale aj to mi stačilo. Ďalšiu šancu jej už dať neplánujem.

   Myslím si však, že ak by napísala nejaký šťastnejší príbeh, pri ktorého čítaní by čitateľ nemal ten deprimujúci pocit, tak by vďaka svojim schopnostiam možno napísala oveľa lepšiu knihu.

Možná to vyjde příště. Nebo možná ne.

Ale pokud to nezkusíš, nikdy se to nedozvíš. (str. 348)

Moje hodnotenie:
2/5