Panika - Lauren Oliver

     Autor: Lauren Oliver
     Názov knihy: Panika
    Oficiálny názov knihy: Panic

    Žáner: YA
    Séria: -
    Diel: -

    Vydavateľstvo: CooBoo
    Rok vydania: 2014

    Počet strán: 303     Doba čítania: 18 dní


Anotácia:
   Panika začala jako spousta věcí v Carpu, nudném malém městečku uprostřed ničeho – protože bylo léto a nebylo co dělat. O co v téhle hře jde? Je to prosté. Nemít strach.
   Heather nejdřív ani nenapadlo, že by se do Paniky pouštěla. Nikdy by si nepomyslela, že je nebojácná a že by chtěla vyčnívat. Ale pak zjistí, že je tu něco a někdo, pro koho stojí za to bojovat, a je statečnější než kdy dřív. V sázce je příliš mnoho, ovšem výhra stojí za to, tolik peněz by jí umožnilo navždy opustit nenáviděné město a nechat starou Heather za sebou, pohřbenou v prachu. Dodge se Paniky nikdy nebál, právě naopak. Pohání ho jeho tajemství, díky němu hladce prochází každým dalším kolem a je si sám sebou jistý. Ví, že vyhraje. Ale netuší, že není sám, kdo má tajemství. Všichni mají nějaký důvod proč hrát.
   Heather a Dodgovi přinese hra nová spojenectví, překvapivá zjištění a možná i nějakou tu první lásku – a vědomí, že někdy nejvíc potřebujeme právě to, čeho se k smrti obáváme.

   Po knihe som pokukovala už dlhšiu dobu, ale práve vďaka recenzii od Rodaw som sa ju nakoniec rozhodla kúpiť. Čakala som však od nej viac a až tak strašne ma zase neuchvátila.

"Veci sa už nikdy nevrátia späť. To vieš, nie? Tak to nefunguje.

Nič, čo urobíš, nezmení to, čo sa stalo." (str. 202)

   Príbeh sa odohráva v mestečku Carp a v centre celého diania sa nachádzajú Heather, Nat, Bishop a Dodge, ktorí práve zmaturovali.

   Každý rok po maturite majú všetci maturanti možnosť zapojiť sa do hry zvanej Panika, a tak možnosť vyhrať veľkú sumu peňazí.

   Heather a Nat sú najlepšie kamarátky, a aj keď každá z iného dôvodu, obidve sa do tejto hry zapoja. Ich kamarát Bishop však zostáva bokom a počas celej hry sa ich snaží presvedčiť, aby sa tejto nebezpečnej hry nezúčastnili. Dodge, ktorý medzi ostatnými nikdy nevynikal, sa do tejto hry zapojí tiež, a práve vďaka nej sa spriatelí s Heather a Nat.

   Paniku riadia rozhodcovia, ktorých však nikto nepozná, a tí vymýšľajú jednotlivé úlohy, ktoré nie sú vždy bezpečné a ľuďom pri nich ide o život.

   Celá kniha je tak zameraná na jednotlivé úlohy v Panike a na to, ako sa s nimi dané postavy vysporiadali.

Statočné je to, že ideme vpred, nech sa deje, čo sa deje. (str. 303)

   Téma knihy sa mi páčila, ale nemôžem povedať, že sa mi páčila aj samotná kniha a že som si ju užila.
   Myšlienka bola síce dobrá (nie výborná), ale samotná autorka ju poňala podľa mňa ponekud divne a mne sa to veľmi nepáčilo. Kniha na mňa proste pôsobila takým pochmúrnym a negatívnym dojmom. Možno to tak autorka chcela a možno sa to niekomu páčilo, ale mne určite nie.
   Nepomohol tomu ani autorkin štýl písania, ktorý ma vôbec neohúril, pretože všetko, čo napísala, na mňa pôsobilo veľmi monotónne. Niekedy som si dokonca vedela aj domyslieť, ako skončia jednotlivé pasáže, a to autorke a jej knihe veľmi nepomáhalo.
   Za polovicou knihy sa však do toho autorka trochu viac vžila a dej pribral viac na akčnosti či dráme, a niekedy si bolo ťažké domyslieť, ako všetko dopadne. Druhá polovica knihy sa preto čítala už o trochu lepšie.
   Zároveň som bola rada aj za ten koniec, v ktorý som dúfala, že príde, pretože aj ten knihe veľmi pomohol.

Vždy existovala cesto hore a von; nebol dôvod báť sa. (str. 303)

   Kniha je rozprávaná z pohľadu dvoch hlavných postáv, a to z pohľadu Heather a Dodgea. Knihy písané takouto formou mám rada, pretože to vlastne samotnej knihe, ale aj čitateľovi pri čítaní veľmi pomáha.

   Čo sa teda týka samotných postáv, tak tie neboli také zlé, ako by som čakala. Správali sa normálne, aj keď občas mali hrozné úmysly, a všetci boli takí v pohode.

   Jediné, čo by som vytkla, je opäť ten autorkin štýl písania. Totiž postavy mali pôsobiť ako dospievajúci 19-roční tínedžeri, ale namiesto toho na mňa svojím správaním pôsobili ako 14-ročné deti s rozumom. To mi ale veľmi neprekážalo, keďže vďaka tomu som si ich viac obľúbila.

Heather sa znovu otočila. "Ako viem, že ti môžem veriť?" spýtala sa nakoniec.

"A to je na dôvere to zaujímavé." Zubami rozdrvil kocku ľadu. "Nevieš."

(str. 270)

   Kniha nebola zlá, ale ani dobrá. Povedala by som, že niečo medzi. Znovu si ju už ale neplánujem prečítať a radšej siahnem po knihách Príbeh dvoch storočí a Reťazec skazy, na ktoré sa už veľmi teším. 

Moje hodnotenie:
3/5