15. august 2016
21:06: príde mi sms
21:13: odpisujem na sms
*o pár sekúnd mi prichádza odpoveď na moju sms
16. august 2016
21:10: prišiel mi email
21:30: čítam email a cítim sa zároveň zhrozene aj smutne
*o pár sekúnd odpisujem na email a pri tom plačem, plačem a plačem...
Viete, že na blog prispievam článkami, ktoré sa skôr týkajú mojich záľub ako osobného života, no sem-tam napíšem aj o niečom zaujímavom, čo sa mi stalo. Tento článok však bude úplne z iného súdka. Nielen že sa ma osobne dotýka, dokonca až príliš, ale nebude to nič pozitívne. Možno vám ním aj pokazím náladu, možno budete nado mnou a mojimi reakciami krútiť hlavou, no možno ma aj pochopíte. Jediné, čo žiadam, je vypočutie. Ak sa rozhodnete napísať komentár, či už pozitívny alebo negatívny, budem len rada. Lebo aj ja som iba človek a potrebujem vedieť, čo som okrem svojej ostrej odpovede urobila zle. Povedať nie je pre mňa totiž dosť ťažké, a ak to musím niekomu opakovať viackrát, pričom to neberie na vedomie, je pre mňa ubíjajúce. Najhoršie na tom však je, že po danej odpovedi nie dostanete odpoveď, ktorá obsahuje množstvo... ako to povedať.... výčitok, ktoré znejú akoby ste boli ten najhorší človek, akého daná osoba pozná. Alebo si už domýšľam? Veď posúďte sami...
Najskôr vás však uvediem do obrazu.
Ako možno niektorí viete, popri škole navštevujem aj umeleckú školu. Mám za sebou sedem rokov klavíra a momentálne som dokončila druhý ročník v hre na organe. Koncom júna som dokonca bola aj na celoslovenskej organovej súťaži v Námestove, kde bolo dvanásť žiakov rozdelených do dvoch kategórii podľa toho, ako dlho už hrajú. Ja som bola v tej menej náročnej skupine a keďže sme boli prakticky začiatočníci a bolo nás málo, každý sa umiestnil na nejakom mieste. A ja som skončila tretia spolu s ďalšími dvoma žiakmi. Popravde som na túto súťaž najskôr ísť nechcela, ale po kope presviedčaní som sa na to dala upísať. Nehovorím, že tam bolo zle. Bolo to na Orave, čiže príroda bola nádherná, a atmosféra medzi žiakmi a učiteľmi bola príjemná, no vedela som, že nie som na organe až taká skvelá, aby som tam išla. Čo sa aj ukázalo na tom treťom mieste.
Po návrate do školy ma však učiteľ opäť začal presviedčať a nahovárať na to, že pôjdeme v septembri do Zvolena. Nešlo o nijakú súťaž, len o ukázanie svojich schopností, o konzultácie s lektormi (alebo ako ich nazvať) a o koncert v posledný deň vo Zvolene. Už vtedy som učiteľovi povedala, že do Námestova na ďalší rok pôjdem, ale do Zvolena ísť nechcem. Samozrejme, si učiteľ z toho nič nerobil a povedal, že do augusta času dosť, že on ma ešte presvedčí a ja si to rozmyslím. No do konca šk. roka som mu stále hovorila nie.
A zrazu ma pred dvoma dňami prekvapila od učiteľa sms v znení, že už vypisuje príhlášku do Zvolena (bez toho, aby sa ma najskôr spýtal, či tam chcem ísť). Mala som vtedy dosť blbý deň (mala som totiž pocit, že som doma každému na obtiaž, sestry sa so mnou hádali a mama mala taký divný pohľad, ale čo? možno si zase namýšľam) a keďže ma zarazilo, že sa ma učiteľ najskôr ani neopýtal a pritom moja predchádzajúca odpoveď bola stále nie, odpísala som mu na jeho sms trochu ostro. Veď si sami prečítajte, čo sme si napísali:
Po návrate do školy ma však učiteľ opäť začal presviedčať a nahovárať na to, že pôjdeme v septembri do Zvolena. Nešlo o nijakú súťaž, len o ukázanie svojich schopností, o konzultácie s lektormi (alebo ako ich nazvať) a o koncert v posledný deň vo Zvolene. Už vtedy som učiteľovi povedala, že do Námestova na ďalší rok pôjdem, ale do Zvolena ísť nechcem. Samozrejme, si učiteľ z toho nič nerobil a povedal, že do augusta času dosť, že on ma ešte presvedčí a ja si to rozmyslím. No do konca šk. roka som mu stále hovorila nie.
A zrazu ma pred dvoma dňami prekvapila od učiteľa sms v znení, že už vypisuje príhlášku do Zvolena (bez toho, aby sa ma najskôr spýtal, či tam chcem ísť). Mala som vtedy dosť blbý deň (mala som totiž pocit, že som doma každému na obtiaž, sestry sa so mnou hádali a mama mala taký divný pohľad, ale čo? možno si zase namýšľam) a keďže ma zarazilo, že sa ma učiteľ najskôr ani neopýtal a pritom moja predchádzajúca odpoveď bola stále nie, odpísala som mu na jeho sms trochu ostro. Veď si sami prečítajte, čo sme si napísali:
21:06 Ahoj Lenka, vypisujem prihlasku na Gorazdove organove dni a potrebujem vase cislo domu. Zahrala by si to iste co v Namestove. Okrem JKS. Dakujem pekne.
21:13 Haha... Vypisovat mozete, ale ja sa tam nechystam. Dobru noc
21:13 Takú reakciu som teda necakal.... Tak dobru noc...
Áno, uznávam. moja odpoveď bola ostrá a pre učiteľa neprijateľná, ale každý máme svoje dni. Dobré aj zlé. Preto ma dosť šokoval email, ktorý mi na ďalší deň prišiel od učiteľa. Nečakala som totiž, že po dvoch rokoch, čo sa už poznáme a počas ktorých som mu nikdy nepovedala krivého slova a vždy sme spolu dobre vychádzali, si o mne myslí to, čo mi napísal. Pre jednu blbú sms. Ani neviem, kde v tých dvoch vetách našiel toľko vecí, čo tam popísal. Už si to ďalšíkrát ani prečítať nemôžem, tak vám to len skopírujem...
Jeho odpoveď ma doslova šokovala. Tou sms som nemyslela nič zlé a toto sa mi dostalo. Tí, čo ma dokonca poznáte aj osobne, viete, že sa snažím ku všetkým správať milo a pekne, hoci priznávam, doma to už také ružové pri súrodencoch nie je. Vo svojej odpovedi som sa teda nezmohla už ani na jediné krivé slovo proti učiteľovi a snažila som sa už len obhájiť to, aká v skutočnosti som a ako to všetko cítim.
Pán učiteľ, ospravedlňujem sa, ak som vás urazila a myslíte si, že moja odpoveď bola vlastne výsmechom, ale nemienila som vás ňou nijako uraziť. Áno, uznávam, že som tú odpoveď mohla podať aj inak (a to haha bolo skôr ako pousmiatie nad vašou iniciátivou než výsmechom, veď viete, že pri osobnom kontakte by to vyznelo inak a ja nie som taká, že sa ľuďom do očí vysmievam, snáď o mne takú mienku nemáte...), a tiež sa nebudem vyhovárať na to, že som mala blbý deň, len som to proste chcela napísať stručne-jasne, že tam nechcem ísť. Čo som vám už hovorila aj na konci šk. roka, ak si dobre spomínam. A ak by som to napísala v znení: "Pán učiteľ, nechcem tam ísť...", zase by nasledovala kopa presviedčaní.
Neviem, či si ešte pamätáte, ale niekedy po súťaži v Námestove, ste mi povedali, že dúfate, že som tam nešla len preto, lebo ste ma do toho nútili a podobne, že sa môžem ešte aj ohľadom toho Zvolena kľudne rozhodnúť. A vtedy som si spomenula aj na svoju bývalú učiteľku, ktorá mi hovorila, že som príliš tichá a milá, takže musím byť v živote viac priebornejšia a vedieť povedať aj nie, čo je pre mňa ako veľmi introvertného človeka dosť ťažké. Preto ma aj vaša reakcia šokovala, že keď som vám povedala nie, hneď si o mne myslíte to najhoršie. Veď ja viem, že vám záleží na vašich žiakoch a ich ďalších posunoch, ale keď ja sa proste na to necítim a vám jedno nie nestačí. Hrám rada a hudbu milujem, ale niektoré veci nie sú pre mňa a potom sa cítim blbo/na dne/ alebo ako to nazvať, ak niečo nedopadne podľa predstáv ľudí v mojom okolí a vidím im to v tvári, hoci sa ich to nejako úplne netýka. Preto musím niekedy povedať nie. Nechápte ma zle, ale na orgán som sa dala preto, aby som mala nejaké základy a ďalej si spríjemňovala život hudbou, a neupísala som sa k tomu, aby som sa stala ďalšou Dominikou, ktorou ani nikdy nebudem. Ja si chcem vyberať, kam sa budem ďalej uberať, a nechcem žiť v takom živote, kde aj napriek mojej snahe urobiť niečo, sa dám prehovoriť na niečo iné. Je to ubíjajúce.
Ešte raz sa ospravedlňujem, ak som vás urazila, vážne som to nechcela a ak by som mohla vrátiť čas, určite by som vám svoju negatívnu odpoveď napísala inak, ale potom by ste si nemohol prečítať, ako to cítim ja, čiže aj v niečom bolo toto naše nedorozumenie dobré. :) Dúfam teda, že sa nehneváte a že chápete moje dôvody, prečo do Zvolena nechcem ísť. A tiež dúfam, že som to nezhoršila ešte viac. :D Mám vás rada, ste skvelý učiteľ a človek, takže verím, že pri najbližšom stretnutí budeme pokračovať tak, ako to bolo predtým. :) Majte sa pekne. :)
Neviem, či ma učiteľ pochopil a či si to teda už stihol prečítať, ale odpovede sa mi zatiaľ nedostalo. Aj napriek posledným vetám v mojom emaile, že dúfam, že všetko bude tak, ako to bolo predtým, však pochybujem, že to tak bude. Neviem totiž, či budem môcť znova veriť takému človeku a mať s ním taký dobrý vzťah ako predtým, keď si po jednej blbej sms obsahujúcej dve blbé vety myslí o mne toto.
Ak ste to zvládli až sem, som nesmierne vďačná, že ma niekto vypočul. Dúfam, že ste si na to vytvorili svoj vlastný názor a budem rada, ak sa oň so mnou podelíte v komentári. Ak nie, som rada aj za vypočutie. :)
Avšak, pre mňa už len z tohto vyplýva nejedno ponaučenie:
Aj napriek blbej nálade si to nevybíjať na druhých a vždy sa vyjadrovať primerane.
Čakať neočakávané.
Ale hlavne vedieť povedať nie a vôbec svoj názor, aj keď si ľudia budú myslieť bohviečo.
Ja ťa chápem úplne. Ja nemám rada keď ma niekto do niečoho núti a tiež neviem povedať nie. Povedala si to jasne, že tam nechceš ísť. Ale aj chápem pána učiteľa, že to myslel v dobrom. Lebo niektoré sme také, že hovoríme nie, ale radi sa nechajú presviedčať. Možno si myslel, že si nesmelá a že si neveríš. Niekedy je to dobré skúsiť aj niečoho čo je pre nás stresujúce. Aj ja som hrávala na klavír, ale nedokončila som to. Ale tým som chcela povedať, že som hrozná trémistka a bolo mi hrozne pred a po každom koncerte. Teraz si hrám len pre seba. Teda nehrala som vôbec, ale môj priateľ hrá v kostole na orgáne a je to nádherné, tak som sa i ja k tomu vrátila. Nenútil ma k tomu, nekomentuje keď hrám zle, alebo keď sa mýlim, len ticho sedí a počúva ma. Vidím mu na tvári, že ma zo slušnosti pochváli. Pán učiteľ to s tebou myslel dobre a uvidíš, vydiskutujete si to na hodine. Ono tak odpoveď na sms je dosť taká, že by som ju možno aj ja zle pochopila a radšej napísala by som to v tom štýle, že : " Prosím Vás nehnevajte sa na mňa, nemôžem tam ísť z toho dôvodu atd" a pravý dôvod, ktorý si mu napísala už v emaile.Ale ono sa to mudruje, keďže sa k tomu vyjadrujem bez spŕšky emóci. V podobnej situácii reagujem horšie, takže ťa úplne chápem a preto som si zaviedla pravidlo, že na takéto sms (alebo správy na FB a pod.) si nechávam odpovedanie na druhý deň, keď vychladnem a keď si to urovnám hlave, aby som to potom neľutovala. Netráp sa, dá sa to do poriadku. :)
OdpovedaťOdstrániťTak ja taká práveže nie som, že sa nechávam presviedčať, hoci možno učiteľ taký dojem nadobudol už z toho, keď ma presviedčal do Námestova a ja som nakoniec súhlasila. Kto vie. Ale s tou nesmelosťou máš pravdu, aj keď už viem lepšie odhadnúť, čo je pre mňa stvorené a čo nie. Preto ma ubíja, ak musím stále opakovať to isté a iní to neberú na vedomie (a netýka sa to len tohto prípadu).
OdstrániťInak som rada, že ma chápeš. Dokonca aj s tými koncertmi a trémou s nimi spojenou som si to odkrútila aj ja, ale stále ma to nejako neopúšťa. Proste... stále mám v takýchto situáciách trému a nezvládam to tak, ako by som chcela.
Inak ti veľmi pekne ďakujem za tvoju podporu a milé slová, Zuzi. :) A tiež za to pravidlo na konci. Ak by som sa ním riadila už predtým, mohla by som sa tak vyhnúť situácii, do ktorej som sa dostala. Ale ako sa hovorí, človek sa učí na vlastných chybách. :)
Joj, Lenka, to mi je ľúto :/ Normálne sa viem do teba vcítiť a ver, že i ja som podobné chvíle, keď som si myslela, že sa zadusím a nik ma nechápe, zažívala. Nebuď smutná a už žiadne slzy! :D Ono sa to dá do poriadku a nespravila si vôbec nič zlé :))
OdpovedaťOdstrániťKeby som nečítala článok od začiatku po koniec, tak by mi veta s HAHA prišla ako drzé správanie, no takto to skôr vyznelo vtipne. Totižto, ak si mu miliónkrát povedala, že tam jednoducho nechceš ísť a stále si húdol svoje, nečudujem sa, že si mu to napísala. Musí predsa akceptovať tvoje rozhodnutie, no značne to pochopil až touto vetou, čo je teda čudné, keďže si mu to vravela už dávno. A ten mail, čo ti napísal ma nahneval. Akoby si bola nevďačná a on nejaký svätec za to, že ti chce pomáhať....jednoducho to od neho nebolo pekné. Pravdaže ho nepoznám, no takto ti veru písať nemal. Avšak sa mi zdá, že v tebe vidí potenciál a vážne ti verí. Musíš byť skvelá v tom hraní a on len chce, aby si to dotiahla čo najďalej, ale musí sa naučiť počúvať a akceptovať slovko "nie".
Naozaj si nič zlé nespravila a vlastne ani on. Len si zle vysvetlil slová. Lenže aj na začiatku mailu píše, či si si to nerozmyslela. Buď je zúfalý alebo ťa tam chce silou mocou dotiahnuť :D Fú, je to ťažko. Ale nemôže ťa nútiť do toho, čo nechceš. Sama to poznám a neznášam z celej duše. Je to taký pocit, akoby ma zamkli do klietky a von sa nedostanem, pretože kľúče ma práve ten, ktorý ma tam prinútil ísť.
Ničoho sa neboj. Pán učiteľ si schladí hlavu a hádam mu konečne dôjde, čo chceš ty a nie on sám. Nesmie byť taký sebecký a panovačný! Takže hlavu hore a ako sa hovorí, s úsmevom na tvári, všetko sa podarí :))
Ten život je zákerný a hádže polená pod nohy, no Boh nám doň dal priateľov, a preto kráčať ním je oveľa ľahšie a tie polená nás nezrazia tak často k zemi ;) Takže sa neboj, nie si na to sama a určite máš vôkol seba ľudí, ktorý ťa podporia...a aj ja, i keď tak na diaľku (a ako tak čítam, tak aj Zuzka♥) :D Budem na teba myslieť a verím, že všetko sa dá do pohody. Maj sa krásne a ako som písala vyššie, už žiadne slzy :))
Jooj, Mony, ďakujem.... a hovoríš, že aj ty si podobné chvíle zažívala, keď ťa nik nechápal? Čiže ono to aj niekedy úplne zmizne? Lebo ja mám taký pocit, že takmer každý druhý deň ma nikto nechápe. :D A najhoršie je, keď sa to snažíš niekomu povedať, a nakoniec sa s tým nikam nepohneš, lebo dotyčný to pochopí úplne inak alebo čo, tak si to potom radšej nechávaš už len pre seba.
OdstrániťA vďaka za tvoj pohľad na vec. :) Učiteľ je skvelý a nikdy som sa naňho nesťažovala, no presne ako píšeš, najviac ma zarazilo, že mu až vetou HAHA... došlo, že tam nechcem ísť, a potom ten email. Akoby ma chcel výčitkami svedomia ešte donútiť zmeniť názor. :D Vtedy mi to smiešne neprišlo, ale tak teraz.. s odstupom času... :D
A vyzerá to tak, že už aj pán učiteľ vychladol a konečne pochopil, čo chcem, lebo mi poslal email, v ktorom píše, že moje ospravedlnenie prijíma (a aj on sa ospravedlňuje za svoj mail), že chápe moje dôvody a nič sa na našom vzťahu nemení. Tak uvidíme pri najbližšom stretnutí...
Joooj, dievčatá. Ste zlaté. Verili by ste, ak by som vám povedala, že som sa o tom doma s nikým nerozprávala, a vy ste jediné, ktoré o tom vedia a ma vrelo vypočuli? O to viac si preto vážim vašich slov a podpory. :) Až sa mi chce znova plakať... Ale už žiadne slzy! :D
♥ ♥ ♥
Jejaaaaa!!!! ♥
OdpovedaťOdstrániťTak ma to mrzí , strašne. Vedieť povedať nie som sa učila ťažko, i keď mi to v istých prípadoch išlo ľahšie, no väčšinou, to skončilo tak, že ma nakoniec všetci ukecali a ja som sa podvolila, len aby som ich nesklamala. Nehovorím, že to v niektorých prípadoch nebolo fajn... keď vyskúšaš niečo nové, alebo keď prekonávaš vlastné hranice :) ale stále to musí byť tvoje rozhodnutie a keď sa na to necítiš, tak je správne povedať nie.
Učiteľ sa možno veľmi snažil z teba dostať čo najviac, takže na jednu stranu ho chápem, lebo napríklad na mňa by takýto nátlak asi mal nejaký osoh, a možno čakal, že aj teba presvedčí, no myslím si, že keď si sa jasne vyjadrila, že tam nechceš ísť, tak už nemal naliehať.
Tá tvoja odpoveď, bola možno mierne výsmešná, ale tak, každý má blbý deň , takže zase si to ani on nemal brať až tak k srdcu.
Ale ako čítam komentár, čo si napísala Mony, tak už ste si všetko vyrozprávali a je to v pohode, za čo som naozaj rada. Takéto nedorozumenia sú bežné, ale vedia urobiť poriadnu šarapatu a ukazuje sa v nich, že reálna komunikácia je naozaj stokrát lepšia ako tá virtuálna, lebo vidíš, jedna sms a čo spraví! ;)
P.S. Nabudúce mi kľudne napíš a keby ťa náhodou niekto priveľmi otravoval , všetko zariadim ;) ♥
Už som sa k tomu neplánovala vraciať, nakoľko považujem túto vec za vybavenú, ale Andy... ♥ ♥ ♥ Si úplný poklad. Vďaka za tvoj názor a povzbudenie. :) Neviem, čo by som bez vás robila, dievčatá. :) Už je všetko ok, ale ak budem mať nejaký problém, Andy, nabudúce sa určite obrátim na teba. ;) Ďakujem :) ♥
OdstrániťŽe vraciať :D :D :D Chybička se vloudila. :D :)
OdstrániťJe škoda, že si do toho Zvolena nešla :D Mohli sme sa stretnúť :D No chápem... Ja sa tiež často nechám zlákať na to, čo nechcem, no už dlho viem s týmto celkom účinne bojovať. Hádam sa ti to bude dariť aj naďalej :) A hlavne niekedy je naozaj najlepšie vyriešiť tieto veci z očí do očí, ale keď sa nedá, čo má človek robiť, že?
OdpovedaťOdstrániť