Na Veľký Rozsutec som mala ísť ešte pred dvoma týždňami, ale ako vždy sa muselo do toho niečo pripliesť. Najprv to boli ženské problémy a neskôr zlé počasie. Nuž... človek si nevyberie, kedy príde ani jedna z týchto dvoch vecí. Takže keď som si v stredu sadala za počítač a pozerala predpoveď počasia na piatok, bolo rozhodnuté, že konečne niekam pôjdeme.
Vo štvrtok večer sme došli do Žiliny, kde sme sa ubytovali na študentských internátoch, v ktorých prebývali ešte moji rodičia počas vysokej školy. Bola to moja prvá skúsennosť s internátom a poviem vám, že sa naň vôbec ale vôbec neteším. (Možno trochu, keďže budem konečne od všetkých preč. :D) Ako... budovy vyzerali zvonku aj zvnútra veľmi pekne, ale ale... Nie som síce klaustrofobička, no v malých priestoroch sa teda pohodlne veľmi necítim a tie izby sú až katastrofálne malé. Tri postele, tri skrine, tri stolíky s troma stoličkami a tri malé police na stene natiskané v izbe o rozmeroch asi 5x5 metrov. Hrúza, des. Nehovoriac o tom, že keď ste na izbe tri, veľa sa toho nenaučíte, ak potrebujete samotu a ticho na učenie ako ja. No a potom sú tu ešte sprchy. Štyri sprchy bez závesov pre celú jednu chodbu. Ako vážne? A kde je súkromie? To sa vážne nemám na čo tešiť, ak takto vyzerajú všetky internáty. Ach jaj... Radšej sa presuňme k samotnej túre.
Po strašnej noci na najhrboľatejšom vankúši, aký som kedy videla, sme sa v piatok o šiestej ráno odviezli autobusom do Terchovej, časť Biely Potok, kde sa to všetko začínalo. Prvú hodinku sme šli cez Jánošíkove Diery alebo inak Tiesňavy, ktoré boli fakt nádherné. Len jednu celú hodinu sme chodili po všelijakých drevených a železných mostoch, schodoch a rebríkoch. Bolo to fakt super spolu s tečúcim potokom či vodopádmi pod našimi nohami. :) Ďalšiu hodinu sme potom strávili chôdzou po lese, ktorý zas až tak ako Tiesňavy neohúril, ale nebol zlý. Ten mi začal liezť na nervy až pri spiatočnej ceste dole. Po dvoch hodinách sme došli na miesto, ktoré sa nazýva Pod Tanečnicou a na ktorom je neveľká lúka s výhľadom na Malý aj Veľký Rozsutec. Tam sme si urobili trochu väčšiu prestávku, nakoľko sme si mysleli, že sme už na Medzirozsutí, no to sa nachádzalo ešte desať minút cesty od nás. Odtiaľ sme sa potom vydali na nekonečnú a namáhavú hodinovú túru do kopca na Veľký Rozsutec a po pätnástich minútach sme ľutovali, že sme nešli na ten Malý, keďže cesta naň trvala len 20 minút. Nakoniec sme to ale zvládli a o jedenástej sme sa už kochali krásnym výhľadom zhora. :)
Cesta nadol bola už ku koncu ubíjajúca, a to nielen na kolená, ale aj na všetky svaly nôh, no o tretej sme boli úspešne naspäť dole. Potom nás už len čakal návrat do Žiliny a nekonečne dlhá cesta domov.
V sobotu som síce nemohla schody ani vidieť, tak ako to bolo po túre na Rysy, ale výlet to bol krásny a stál za to. :) Určite je toto miesto jedným z tých, ktoré by ste mali na Slovensku navšíviť. Na začiatok však odpočúčam zvoliť radšej Malý Rozsutec, ak máte za sebou rok sedenia na zadku ako ja. :D
Vo štvrtok večer sme došli do Žiliny, kde sme sa ubytovali na študentských internátoch, v ktorých prebývali ešte moji rodičia počas vysokej školy. Bola to moja prvá skúsennosť s internátom a poviem vám, že sa naň vôbec ale vôbec neteším. (Možno trochu, keďže budem konečne od všetkých preč. :D) Ako... budovy vyzerali zvonku aj zvnútra veľmi pekne, ale ale... Nie som síce klaustrofobička, no v malých priestoroch sa teda pohodlne veľmi necítim a tie izby sú až katastrofálne malé. Tri postele, tri skrine, tri stolíky s troma stoličkami a tri malé police na stene natiskané v izbe o rozmeroch asi 5x5 metrov. Hrúza, des. Nehovoriac o tom, že keď ste na izbe tri, veľa sa toho nenaučíte, ak potrebujete samotu a ticho na učenie ako ja. No a potom sú tu ešte sprchy. Štyri sprchy bez závesov pre celú jednu chodbu. Ako vážne? A kde je súkromie? To sa vážne nemám na čo tešiť, ak takto vyzerajú všetky internáty. Ach jaj... Radšej sa presuňme k samotnej túre.
Po strašnej noci na najhrboľatejšom vankúši, aký som kedy videla, sme sa v piatok o šiestej ráno odviezli autobusom do Terchovej, časť Biely Potok, kde sa to všetko začínalo. Prvú hodinku sme šli cez Jánošíkove Diery alebo inak Tiesňavy, ktoré boli fakt nádherné. Len jednu celú hodinu sme chodili po všelijakých drevených a železných mostoch, schodoch a rebríkoch. Bolo to fakt super spolu s tečúcim potokom či vodopádmi pod našimi nohami. :) Ďalšiu hodinu sme potom strávili chôdzou po lese, ktorý zas až tak ako Tiesňavy neohúril, ale nebol zlý. Ten mi začal liezť na nervy až pri spiatočnej ceste dole. Po dvoch hodinách sme došli na miesto, ktoré sa nazýva Pod Tanečnicou a na ktorom je neveľká lúka s výhľadom na Malý aj Veľký Rozsutec. Tam sme si urobili trochu väčšiu prestávku, nakoľko sme si mysleli, že sme už na Medzirozsutí, no to sa nachádzalo ešte desať minút cesty od nás. Odtiaľ sme sa potom vydali na nekonečnú a namáhavú hodinovú túru do kopca na Veľký Rozsutec a po pätnástich minútach sme ľutovali, že sme nešli na ten Malý, keďže cesta naň trvala len 20 minút. Nakoniec sme to ale zvládli a o jedenástej sme sa už kochali krásnym výhľadom zhora. :)
Cesta nadol bola už ku koncu ubíjajúca, a to nielen na kolená, ale aj na všetky svaly nôh, no o tretej sme boli úspešne naspäť dole. Potom nás už len čakal návrat do Žiliny a nekonečne dlhá cesta domov.
V sobotu som síce nemohla schody ani vidieť, tak ako to bolo po túre na Rysy, ale výlet to bol krásny a stál za to. :) Určite je toto miesto jedným z tých, ktoré by ste mali na Slovensku navšíviť. Na začiatok však odpočúčam zvoliť radšej Malý Rozsutec, ak máte za sebou rok sedenia na zadku ako ja. :D
Jánošíkove Diery (Tiesňavy)
Dolné Diery
Pod Tanečnicou
v pozadí Malý Rozsutec
Výhľad na Malý Rozsutec a okolité doliny z cesty na Veľký Rozsutec
Veľký Rozsutec
A čo vy? Boli ste už na Malom alebo Veľkom Rozsutci?
Alebo som vás článkom aspoň trochu navnadila, aby ste sa tam raz vybrali?
A aké máte skúsenosti s internátmi?
Budem rada za každý komentár. :) Majte sa krásne :)
Tak na Veľkom Rosutci som bola.. asi pred troma rokmi.. Pre mňa to bola náročná túra, lebo po cesto nám pršalo.. a po tých kameňoch a lavičkách sa šmýkalo. No a nakoniec keď sme vyšli bola táká hmla že sme sa prezliekli, odfotili pri kríži a šli dole :) Ale inak je tam krásne, hoci počasie neprialo. A na internáte bývam už 4 roky vo Zvolene. Bola som na všetkých internátoch a vždy som vyfasovala takú izbu kde sme mali aj sprchu.. síce v kúpelke sme raz nemali dvere a ale zamkli sme chodové dvere a mali sme súkromie. Aj teraz budem mať izbu s kúpelkou, ale takéto izby sú o pár eur drahšie.. Aj keď som raz bývala v maličkej izbe, tak mi to nevadilo.. to áno vybavenie je staromódne a prežilo si svoje a cez zimu sme mali zimu.. ale nejaké hrozné to nebolo :) Hej hej, každý rok som v takej izbe, kde sa zle kúri. Ale čo ja som z Liptova, trošku zvolenskej zimy ma nezabije. :D Ale inak som bola vždy spokojná a dobre sa mi bývalo.. to však záleží od spolubývajúcej. :)
OdpovedaťOdstrániťUff... tak dážď by som na tých rebríkoch fakt nechcela zažiť, ale dôležité je, že sa vám nič nestalo a nakoniec ste ten vrchol zdolali. :) Aj keď je škoda, že ste sa nemohli kochať krásnym výhľadom zhora. Aspoň máš motiváciu tam ísť ešte raz. :D :)
OdstrániťA ďakujem, že si sa so mnou podelila o tvoje skúsenosti s internátom. Už mi len ostáva dúfať, že naň budem mať aspoň také šťastie ako ty. :D
A tam v diaľke niekde bývam ja :D Nie som si istá, či je to Rozsutec, ktorý vždy vidím od nás, keď idem na túru, ale podľa mapy asi aj áno...no možno sa mýlim, možno určite :D Ale je to paráda ^.^ Joj, už aby som sa tam so sestrou vybrala, pretože ten výhľad a krásna príroda, to je moje♥ Minule mi kamarátka poslala video práve z Veľkého Rozsutca a celý čas som sa rozplývala :D A či si ma navnadila? Na 1000% áno, veď už len tie skvelé fotky mi berú dych :D A s internátmi nemám žiadne skúsenosti, no znie to ako z hororu...mali by s tým niečo spraviť, ako píšeš, hrúza, des...
OdpovedaťOdstrániťJoj, vidíš. To som mohla zájsť na návštevu. ^.^ Nevadí. :D :D
OdstrániťA určite sa tam so sestrou vyberte čím skôr, aby som si mohla prečítať o vašich pocitoch a zážitkoch. Čo mi inak pripomína, že som ešte nevidela článok z Oravy! :D No nič, ja si ešte počkám. :D :) A som rada, že som ťa navnadila, nakoľko s tými fotkami nie som až taká spokojná ako zvyčajne. Ale tak... nie vždy sa podaria. :) Ďakujem za komentár. ^.^
To vyzerá ako super túra. Nejakého macka ste cestou nestretli? :) No a internáty, tak presne také, aké popisuješ, si pamätám z Bratislavy, ale keďže som odtiaľ ušla do Prahy, tak moje spomienky na intráky sú v celku veľmi pozitívne. V Prahe sme mali vždy super izbu s veľkým balkónom a kúpeľnou, takže za mňa spokojnosť :)
OdpovedaťOdstrániťAj bola. :) Macka sme našťastie nestretli, ale keď mi v lese oco odbehoval a ja som ho už nevidela, musela som sa obzerať, lebo človek nikdy nevie. :D
OdstrániťA do Prahy sa študovať nechystám, čo je škoda, keď tam majú také super intráky, takže, ako som už písala, ostáva mi len dúfať. :D
Ďakujem za komentár. ^.^
Nádherná túra! Ten výhľad určite musel stáť za to. ♥
OdpovedaťOdstrániťJa by som niekam strašne chcela ísť , ale s mojou kondičkou tomu nedávam veľké šance :/ :D V nedeľu som totižto chcela prejsť len do susednej dediny cez pár kopcov a tak som sa zadýchala, že fúúúúú :D :D Každopádne uvidíme, či sa tiež niekam nevyberiem ;)
A s tými internátmi ti dám vedieť v septembri! :) :D
Áno, ten výhľad teda stál za to. :)
OdstrániťA nesmieš sa podceňovať. Veď keď sme išli na Sninský kameň, išlo ti to veľmi dobre. Určite tie kopce, cez ktoré si musela prejsť do susednej dediny, mali ťažký prístup nahor. ;) Ale dúfam, že sa niekam vyberieš, najlepšie aj so mnou :D, lebo slovenská príroda je veľmi krásna. :)
A vďaka. Budem od teba očakávať správu. :D :)
Wau, fotky vypadají parádně! :)
OdpovedaťOdstrániťMonča / KOSMETIKA PŘÍRODNĚ /
Ďakujem. ^.^
OdstrániťTie Tiesňavy a všetko proste vyzerá neskutočne ♥♥♥ Aj by som chcela ísť, ale potom som dočítala článok, a to keď už ty povieš o niečom, že to bolo ubíjajúce, tak asi radšej nikde nejdem :D :D
OdpovedaťOdstrániťJa chcem byť v tomto optimistka a budem veriť, že keď tá chvíľa nadíde, dostanem sa na nejaký fajn internát :D Teda, moja sestra odštudovala celú vysokú na internátoch, kde mali sprchu pre svoju bunku, čo boli dve izby, v jednej tri dievčatá a v druhej dve, tak to by som hádam zvládla :D
Ale choď! Veď nemusíš vyjsť úplne na vrchol. Stačí keď dôjdeš po Medzirozsutie. To ti bude úplne stačiť ku šťastiu, aj keď ten výhľad z Rozsutca je na nezaplatenie. :) No už len kvôli tým všetkým rebríkom a mostíkom sa tam oplatí ísť. :) Takže si toto miesto určite zapíš na zoznam miest, ktoré musíš navštíviť. :)
OdstrániťKebyže ja mám sprchu len pre svoju bunku, tak skáčem od radosti. Na internát to je luxus. Ostáva mi len dúfať. :D