.........⌚ ⌚ ⌚ Náramkové hodinky ⌚ ⌚ ⌚......... originálny darček 🎁 aj pre tých najmenších

⌚ ⌚ ⌚

        Aspoň raz v živote sa nám už stalo, že sme nevedeli, ako alebo čím obdarovať svojich blízkych. Či už to boli rodičia, starí rodičia, súrodenci, naše polovičky alebo deti. A nie jedenkrát sa nám stalo, že sme skončili práve na internete a hľadali inšpirácie tam. Samozrejme, dôležitým faktom pri výbere darčeka je nutnosť dobre poznať daného človeka, vedieť, aké má záujmy, čo obľubuje a čo by sa mu zišlo aj v každodennom živote. No ale aj keď tieto skutočnosti nepoznáme, stále sa nájdu darčeky, ktorými nič nepokazíme. A práve medzi tie určite patria aj náramkové hodinky. 

⌚ ⌚ ⌚

Vraciam sa späť alebo nie?

   Rozmýšľam. Hádam. Skúšam. No nie a nie si spomenúť. Takto to dopadne, keď sa po viac ako dvoch rokoch chcete vrátiť na svoj blog, no háčik je v tom, že si už nepamätáte odkaz na svoju vlastnú stránku. Ba dokonca ani presný názov blogu, ako zistíte, keď sa na blog konečne dostanete po pätnástich minútach hľadania cez iné sociálne siete ako twitter, instagram či blogy iných autorov. Ale zvládla som to a som tu. Popravde, som späť len kvôli tomu, že mi ostali ešte nejaké resty z "minula". (Áno, v úvodzovkách, predsa len dva roky nie sú najkratšia doba.) No keď som zbadala 7 rozpísaných článkov, z ktorých som ani jeden nepublikovala, je mi ľúto sa potom opäť vypariť. A keď mám konečne cez leto viac voľného času a nemusím sa venovať škole, môžem sa aspoň takto socializovať, keď sa mi v tých horúčavách nechce vyjsť z domu. No ale kto vie, že keď začne škola, či opäť nezmiznem? U mňa je to veľmi pravdepodobné. Predsa len som pred dvoma rokmi spravila neľahké rozhodnutie a šla študovať medicínu. Áno, medicínu. Čiže keď začne semester, nemám čas ani odpisovať ľuďom na sociálnych sieťach, nie to robiť ešte veci pomimo. Respektíve, áno, čas by sa aj našiel, len keď máte konečne chvíľu voľna, chcete si pozrieť seriál alebo dospať, čo ste v noci nestihli. Čiže, babo raď.
   Tiež mi napadlo, že by som začala nanovo. Ale. O čom by som písala? Možno by som svoj nový blog zamerala skôr na svoj každodenný život ako na recenzie, tipy na výlety či klavírne skladby ako to bolo "donedávna". Predsa len som desať mesiacov v roku väčšinu času mimo domu, na intráku, kde si klavír len tak ľahko nevezmete, celý rok som zahrabaná v odbornej literatúre a beletriu vidím až v lete a na cestovanie je čas, bohužiaľ, len cez prázdniny. Ale zaujímalo by to vôbec niekoho? To je tiež dosť podstatná otázka, ktorú som mala položiť už na začiatku. Ups...

Filmy podľa skutočnej udalosti no. 1

Katastrofické

The Impossible/Nič nás nerozdelí (2012)
IMDB: 7,6/10
Moje hodnotenie: 10/10

Film The Impossible zachytáva udalosti, ktoré sa stali potom, čo dňa 26. decembra 2004 spôsobilo zemetrasenie v Indickom oceáne sériu ničivých cunami. Tie zasiahli najmä Indonéziu, Srí Lanku, Indiu a Thajsko, pričom mali na svedomí vyše 200 000 obetí.

Tieto udalosti sú vo filme popísané práve cez zážitky jednej rodiny, ktorá sa rozhodla stráviť Vianoce na dovolenke v Thajsku, no po obrovskej vlne, ktorá zasiahla pobrežie a rozdelila ich, musia zápasiť o svoje životy a nájsť jeden druhého.

Celý film je veľmi srdcervúci a dychberúci. Dokonca vyobrazuje aj také scény, pri ktorých musíte zatínať zuby, lebo sa na ne nedá pozerať. A polovicu filmu sa vám chce plakať.
Zábery, ako sa valí vlna na pobrežie, sú tak dokonale spravené, akoby to bolo naozaj. Nevidno badať takmer žiadne známky použitia modernej techniky (až na jednu scénu ďalej vo filme).
No dôležitú úlohu zohrávajú najmä herci, ktorí sa do svojich rol vžili bravúrne. Ba dokonca aj tí najmenší v niektorých momentoch stvárnili svoje postavy oveľa lepšie ako dospelí.
(Mimochodom, herca Toma Hollanda, ktorý stvárnil vo filme postavu Lucasa, môžeme momentálne nájsť aj v najnovšom filme Spider-Man, kde si zahral hlavnú rolu.)

No okrem toho všetkého je tu krásne poukázané na to, že aj napriek katastrofe, ktorá ľudí postihla, sa vždy nájdu tí, ktorých ľudskosť neopustila a vedia ochotne pomôcť aj v takýchto ťažkých chvíľach.
Za mňa jednoznačne výnimočný film.

"Stanoviť si v živote ciele je pre každého človeka rovnako dôležité, pretože každý po niečom túži, chce niečo mať a dosiahnuť, či už je to dospievajúce dieťa, čašníčka, businessman alebo žobrák na ulici. Ale aby sa tieto ciele a sny raz stali skutočnosťou, je potrebné odhodlanie, pevná vôľa, trpezlivosť a niekedy je to aj o robení ústupkov. Musíme sa niečoho vzdať, aby sme mohli získať niečo iné, lepšie. Cesta za výsledkom je preto síce náročná, no o to viac si potom ceníme samotný úspech."

Lenka Ďurčeková

Trápenia a problémy môjho mladého života

   Nie som ten typ osoby, ktorý sa zveruje so všetkým, čo ho trápi. Skôr si takéto veci nechávam pre seba a snažím sa s tým vyrovnať sama. Lenže niekedy aj ja potrebujem vypustiť. A keďže mám dosť malú dôveru k ľuďom a ťažko sa mi pred nimi otvára, prečo to niekam nenapísať? A tak som sa vrátila na miesto, ktoré som opustila približne pred polrokom najmä kvôli škole; k ľuďom, ktorí ma síce osobne nepoznajú (až na výnimky), ale ktorí mi dokážu dať nový pohľad na vec, či poprípade sa v niektorých častiach môjho života dokonca aj sami nájdu a dajú mi vedieť, že nie som sama. Veď kopec ľudí trápia rovnaké problémy, takže tu buďme pre tých druhých a navzájom sa pozdvihnime. Niekedy stačí len milé slovo či úsmev a svet je hneď krajší. :)

Pieseň dňa #16

Nathan Sykes
Famous

Over and over again

Nathan Sykes

*18.04.1993
britský spevák a bývalý člen skupiny The Wanted

Zdroj obr.: http://www.officialcharts.com/chart-news/nathan-sykes-unveils-new-song-more-than-youll-ever-know__8458/

O kúsok bližšie k profesionálnej fotografke?

   Už sú to takmer tri mesiace, čo som okrem kníh fotila aj niečo iné. A ani som nevedela, ako mi to chýbalo, kým som nestrávila jedno pekné popoludnie so spolužiačkami v mestskom parku. Blíži sa nám totižto stužková a ja ako zapálený fotograf som sa ponúkla, že im urobím zopár záberov na oznamká. Čo vy na ne? :)

Nezbytnosti knihomoľa. Knižné záložky.

     Tak som sa konečne pustila do prvého riadneho článku po dlhšej odmlke... a nemôžem sa ani poriadne sústrediť na jeho napísanie, lebo som si musela zapnúť disney pesničky na youtube, vďaka čomu som sa dostala na YT kanál REACT a zaradom si púšťala niekoľko ich videí. Ak máte čas (alebo sa neponáhľate s napísaním článku ako ja :D), určite si pozrite aspoň TOTO a TOTO video. Vyskúšate sa, ako dobre poznáte klasické rozprávky a ich piesne. :D

Ale späť k téme článku. Dnes budem robiť takú menšiu reklamu niektorým ľudom, firmám a spoločnostiam, o ktorých si myslím, že majú čo ponúknuť, tak dúfam, že túto malú zmenu u mňa uvítate. (Ak nie, prídťe až o týždeň, keď sa objaví nový pre-mňa-typický-článok.) No a to všetko sa bude točiť okolo knižných záložiek. :)

Vyhlásenie súťaže

   Ahojte, ľudkovia. :) Viem, že som sa vám posledný mesiac takmer vôbec neozvala, ale popri škole mi veľa času na blogovanie neostáva. A keď som už úplne vyšťavená, radšej si idem pospať alebo vypnúť pri nejakom dobrom seriáli. Nápady na články však už nejaké mám, tak dúfam, že sa aspoň jedného z nich čoskoro dočkáte.

   Dnes to však zoberieme trocha rýchlejšie a prejdeme rovno k vyhláseniu septembrovej súťaže. Vidíte, ani na toto som si nenašla dvadsať minút času. Dúfam, že výherkyňu kniha a drobnosti potešia, a vy ostatní nezúfajte, lebo už o necelé tri mesiace sú tu Vianoce a to sa určite nezaobíde bez nejakej súťaže. ;)

   Prajem vám pekný víkend :)

Pieseň dňa #15

Sofia Carson: Love Is The Name

SofiaCarson

*10.04.1993
americká speváčka a herečka

Súťaž pre lepší začiatok šk. roka alebo len tak :)

O čo súťažíme?

Vyhrať môžete knihu s názvom Hviezdy vidno v noci od Bruna Ferrera,

ktorá obsahuje malé príbehy pre potešenie duše, dve záložky,

washi pásku so vzorom čerešní (aspoň myslím, že sú to čerešne), no a nejakú sladkú drobnosť. :)

A čo je potrebné urobiť pre výhru?

Stačí byť pravidelným čitateľom môjho blogu a do komentára mi napísať váš kontaktný email.

Ak by ste chceli zvýšiť svoje šance na výhru, môžete mi na email lenka.durcekova@gmail.com

poslať fotku s drobnosťami, ktorými ste si v poslednej dobe urobili radosť. (Rada sa poteším s vami. :))
Alebo mi môžete odporučiť nejaký dobrý film, ktorý vás v poslednej dobe milo prekvapil. :)

Kedy sa dozvieme meno výhercu?

Súťaž pobeží do 14. septembra a výhercu vyhlásim hneď na ďalší deň.

Všetkým, ktorí sa rozhodnú zapojiť, prajem veľa šťastia a držím prsty. :)

Knižný súhrn 5+6+7+8/2016

Máj + Jún + Júl + August

Knihy, ktoré som vyhrala (august):

Most do prístavu - Francine Riversová

Nepochopená. Aké ťažké je pre mňa povedať nie.

15. august 2016

21:06: príde mi sms

21:13: odpisujem na sms

*o pár sekúnd mi prichádza odpoveď na moju sms

16. august 2016

21:10: prišiel mi email

21:30: čítam email a cítim sa zároveň zhrozene aj smutne

*o pár sekúnd odpisujem na email a pri tom plačem, plačem a plačem...

Alvaro Soler: El Mismo Sol

Túra na Veľký Rozsutec

   Na Veľký Rozsutec som mala ísť ešte pred dvoma týždňami, ale ako vždy sa muselo do toho niečo pripliesť. Najprv to boli ženské problémy a neskôr zlé počasie. Nuž... človek si nevyberie, kedy príde ani jedna z týchto dvoch vecí. Takže keď som si v stredu sadala za počítač a pozerala predpoveď počasia na piatok, bolo rozhodnuté, že konečne niekam pôjdeme.
   Vo štvrtok večer sme došli do Žiliny, kde sme sa ubytovali na študentských internátoch, v ktorých prebývali ešte moji rodičia počas vysokej školy. Bola to moja prvá skúsennosť s internátom a poviem vám, že sa naň vôbec ale vôbec neteším. (Možno trochu, keďže budem konečne od všetkých preč. :D) Ako... budovy vyzerali zvonku aj zvnútra veľmi pekne, ale ale... Nie som síce klaustrofobička, no v malých priestoroch sa teda pohodlne veľmi necítim a tie izby sú až katastrofálne malé. Tri postele, tri skrine, tri stolíky s troma stoličkami a tri malé police na stene natiskané v izbe o rozmeroch asi 5x5 metrov. Hrúza, des. Nehovoriac o tom, že keď ste na izbe tri, veľa sa toho nenaučíte, ak potrebujete samotu a ticho na učenie ako ja. No a potom sú tu ešte sprchy. Štyri sprchy bez závesov pre celú jednu chodbu. Ako vážne? A kde je súkromie? To sa vážne nemám na čo tešiť, ak takto vyzerajú všetky internáty. Ach jaj... Radšej sa presuňme k samotnej túre.
   Po strašnej noci na najhrboľatejšom vankúši, aký som kedy videla, sme sa v piatok o šiestej ráno odviezli autobusom do Terchovej, časť Biely Potok, kde sa to všetko začínalo. Prvú hodinku sme šli cez Jánošíkove Diery alebo inak Tiesňavy, ktoré boli fakt nádherné. Len jednu celú hodinu sme chodili po všelijakých drevených a železných mostoch, schodoch a rebríkoch. Bolo to fakt super spolu s tečúcim potokom či vodopádmi pod našimi nohami. :) Ďalšiu hodinu sme potom strávili chôdzou po lese, ktorý zas až tak ako Tiesňavy neohúril, ale nebol zlý. Ten mi začal liezť na nervy až pri spiatočnej ceste dole. Po dvoch hodinách sme došli na miesto, ktoré sa nazýva Pod Tanečnicou a na ktorom je neveľká lúka s výhľadom na Malý aj Veľký Rozsutec. Tam sme si urobili trochu väčšiu prestávku, nakoľko sme si mysleli, že sme už na Medzirozsutí, no to sa nachádzalo ešte desať minút cesty od nás. Odtiaľ sme sa potom vydali na nekonečnú a namáhavú hodinovú túru do kopca na Veľký Rozsutec a po pätnástich minútach sme ľutovali, že sme nešli na ten Malý, keďže cesta naň trvala len 20 minút. Nakoniec sme to ale zvládli a o jedenástej sme sa už kochali krásnym výhľadom zhora. :)
   Cesta nadol bola už ku koncu ubíjajúca, a to nielen na kolená, ale aj na všetky svaly nôh, no o tretej sme boli úspešne naspäť dole. Potom nás už len čakal návrat do Žiliny a nekonečne dlhá cesta domov.

   V sobotu som síce nemohla schody ani vidieť, tak ako to bolo po túre na Rysy, ale výlet to bol krásny a stál za to. :) Určite je toto miesto jedným z tých, ktoré by ste mali na Slovensku navšíviť. Na začiatok však odpočúčam zvoliť radšej Malý Rozsutec, ak máte za sebou rok sedenia na zadku ako ja. :D

Jánošíkove Diery (Tiesňavy)

On earth there is no heaven, but there are pieces of it. (Jules Renard) - nature behind my village

Let me hear Your words

Above all other voices
Above all the distractions in this world

Pieseň dňa #14

   Pekný večer želám. :) Pôvodne sa tu mal objaviť článok iného typu a dokonca už včera, ale keďže sa mi nepáčil a na novom sa ešte len pracuje, tak tu pre vás mám dve nové piesne, ktoré mi pribudli na môj playlist (už som chcela napísať wishlist :D). Možno to nebude hudba pre každého, nakoľko ide o kresťanskú skupinu, ale myslím si, že ju netreba dopredu odsudzovať. Stačí len kliknúť na button a až tak si vytvoriť svoj vlastný názor. :) Túto skupinu som inak spoznala vďaka filmu Miracles from Heaven a odporúčam ho pozrieť. :)

Third Day
Soul on Fire

Your Words

Third Day

kresťanská rocková skupina

vznik kapely: 1991

členovia: Mac Powell, Mark Lee, David Carr
bývalí členovia: Billy Wilkins, Brad Avery, Geoff Barkley,
August McCoy, Tai Anderson
ďalšie piesne: The Victory, Victorious, I Need a Miracle

Tretí zľava (Billy Wilkins) sa súčasne v kapele nenachádza.

Zdroje obr.: http://ccc.org/story.aspx?storyid=322

Košice: Letisko, Letecké múzeum a Slovenské technické múzeum

   Ahojte! :) Ako ste začali prázdniny? Ja pomerne skvelo, keďže už v piatok som bola v kine na film Me Before You. Musím povedať, že bol skutočne lepší ako kniha, ktorá bola na mňa veľmi depresívna, a naviac sa mi okrem hereckého obsadenia páčili jednotlivé zábery (kameraman odviedol úžasnú prácu) zladené s krásnou hudbou. Čo sa týka dejovej stránky, tak to nebolo nič svetoborné a dej by sa dal zhrnúť v piatich vetách, ale ako pekný film, pri ktorom máte na konci slzy v očiach, je úplne postačujúci. Ak si však chcete poriadne poplakať, odporúčam pozrieť film Miracles from Heaven, ktorý som videla hneď nasledujúci deň, a poviem vám, že po polovici toaletného papiera sa len tak zapráši. Určite mi v komentári dajte vedieť, čo si o týchto dvoch filmoch myslíte vy. :)

   Ale späť k téme článku.
 
   Moje prázdniny sú zväčša o cestovaní, takže som ich prvé dni okamžite efektívne využila a naplánovala výlet do Košíc. Áno, JA. :D Vstávať ráno o šiestej nie je žiadna výhra, ak idete spať pomaly o polnoci, ale čo človek neurobí pre nové dobrodružstvá a zážitky?
   V Košiciach sme boli už po deviatej a autobusom č. 23 sme sa odviezli až na konečnú stanicu Letisko. Poviem vám, to boli ale nervy, či ste v správnom autobuse a či dôjdete na správne letisko, keďže len deň predtým zistíte, že v Košiciach sú až dve letiská a teraz hľadaj, pri ktorom sa nachádza aj to Letecké múzeum. Našťastie všetko bolo tak, ako som si to našla, a tak sme sa už po dvadsiatich minútach kochali košickým letiskom. Žiaľ, veľa sme toho vo vnútri nevideli, nakoľko sa takmer hneď pri vstupe do budovy nachádzali pásy a "pokladne", kde sa kontrolujú lístky. Ale určite si letisko plánujem pozrieť celé, keď odtiaľ budem letieť do Londýna. ;)
   Po tejto "prehliadke" sme sa potom vybrali na pätnásť-dvadsať minútovú prechádzku k múzeu, ktoré je v podstate asi posledným objektom v Košiciach. Prvý dojem nebol nič moc, nakoľko budovy vyzerali dosť staro a zanedbane, ale keď ste uvideli tie lietadlá... Ako.. nie som na lietadlá nijaký odborník, v podstate o nich nieviem nič, ale sú to krásne stroje a hodinku sa máte skutočne čím kochať. Mínusami však bolo, že múzeum neorganizovalo žiadnu leteckú prehliadku vo vzduchu prípadne možnosť preletieť sa lietadlom či balónom, ale asi by som chcela na slovenské pomery už veľa. :D
   O dvanástej sme sa potom odviezli tým istým autobusom naspäť do centra Košíc, kde sme si dali obed a pokračovali prehliadkou Slovenského technického múzea. To ma však nijako neohúrilo a jediné, čo sa mi v ňom páčilo, bola jedna časť budovy, kde sme si mohli na základe hier vyskúšať a overiť fyzikálne zákony a podobne. No a samozrejme som si neodpustila ešte fotku z okna. :D Inak tam bolo dosť veľa technických vymožeností, a aj to sme všetky nevideli, nakoľko sme z troch budov mali sprístupnenú len budovu A.
   O tretej sme potom zašli ešte na omšu do Dómu sv. Alžbety a o piatej sme sa už viezli vláčikom naspäť domov. Niektorí síce unavení, ale každý s novými zážitkami. :)

James Bay: Hold Back the River

Pigeon on our roof