Bedári - Victor Hugo

      Autor: Victor Hugo
      Názov knihy: Bedári
      Oficiálny názov knihy: Les Misérables

      Žáner: historický román
      Séria: Bedári
      Diel: 1. - 5. diel

      Vydavateľstvo: Tatran
      Rok vydania: 1973

      Počet strán: 1542   Doba čítania: 26 dní


"Anotácia":
      K romantickému príbehu o bývalom galejníkovi, ktorý zbohatne a pomáha svojim priateľom, sa vracajú nové a nové generácie čitateľov, ktorí spolu s Hugovými hrdinami prežívají jeden z najkrásnejších príbehov o utrpení a láske, aký bol kedy napísaný. Sledujeme teda po rokoch znovu dobrodružstvo Jeana Valjeana a jeho večný tieň Javerta, osudom prenasledovanú Fantiny a jej malú Cosette, ušľachtilého Mária a výmyselníka Thénardiera. K čaru románu prispieva aj to, že dej sa odohrává v romantickej scenérii starého Paríža tridsiatych rokov devätnásteho storočia, v zákutí úzkych uličiek, za tajuplnými stenami kláštorov a cintorínov a dokonca i v podzemných stokách Paríža.

PPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPP

Ako som sa dostala k týmto knihám?
   Bolo to v 8. ročníku, práve sme mali hodinu literatúry. Učiteľka vošla do triedy, urobila to, čo na začiatku každej hodiny a zrazu..., zrazu sme čítali úryvok z diela Victora Hugo Bedári. Ten úryvok sa mi tak zapáčil, že som si povedala, že si tú knihu musím raz prečítať. Ale ako plynul čas, pomaly som naňu zabudla. A potom, keď som si tak prezerala na internete najnovšie filmy, búúm, uvidela som tam muzikál Bedári. Samozrejme, že som si ho hneď pozrela a znova som mala chuť prečítať si knihu. A keďže som na svojom blogu začala publikovať články typu I fell in love with..., jeden som venovala aj týmto knihám. Moja kamarátka mi podeň vložila komentár a hádajte, čo v ňom stálo? Presne tak! Ona mala tie knihy! A tak sa nakoniec dostali aj ku mne. :)
   Btw. Ten muzikál, myslím, že z roku 2013, vrelo odporúčam. :-)

PPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPP

   Obálky týchto kníh sú veľmi jednoduché. Každá má inú farbu a nesie iný názov, ktorý vznikol na základe toho, na koho alebo na čo sa autor v diele najviac zameral. Ale v Česku už vyšli tieto knihy v novej verzii, 5 kníh v 2, a 
s oveľa krajšími obálkami (viď obrázok vpravo).

PPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPP

   Na začiatok by som podotkla, že tieto knihy boli dosť náročné na čítanie. 
   Knihy sú písané malými písmenkami a dosť nahusto. To by až tak nevadilo, veď malými písmenami šetríme papier, no Hugo píše dosť ťažko, a preto čítanie týchto kníh bolo pre mňa náročné a dlhé. 
Najhorší bol asi začiatok, kedy som si na ten spôsob musela zvyknúť, a preto som prvú knihu (316 strán) prečítala až za 6 dní.

Knihy sú chladní, ale verní priatelia.

(Bedári 1: Fantine, str. 177)

   A čím je Hugo známy? Vďaka svojím opisom. Prvá kniha každej knihy (Znie to trochu divne, ale každá kniha bola rozdelená ešte na ďalších 7 - 14 kníh a tie ešte na kapitoly.) obsahovala nejaký opis. Či už to bol životopis biskupa, bitka pri Waterloo a pod.. Tie opisy neboli krátke ako sú u dnešných spisovateľov, to boli opisy dlhé na desiatky strán. Pamätám sa, že jedno, len jedno slovo, vedel opísať na 5 stranách a tie prvé knihy mali okolo 50 strán. Viete si predstaviť 50 strán opisu? Ja už áno.
   No tieto opisy neboli až tak na škodu(pre autora), pretože nimi prerušil dej, práve v tej najnapínavejšej a najvzrušujúcej chvíli, a tak dosiahol, že čitateľ rýchlo prelúskol opis, aby sa dozvedel výsledok deja.
   
PPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPP

   Aj keď som dnes chcela byť trochu kritická, predsa len musím poukázať na svetlé stránky týchto kníh.
   Čo sa týka samotného príbehu, jeho myšlienka je originálna a ten príbeh je vážne nádherný. Aj napriek tým opisom som si ho zamilovala. Dokonca som si aj počas čítania 5. knihy a na jej konci musela poplakať, hoci som vedela, ako príbeh skončí. Kniha vás vždy rozplače, a to nevadí, že jej koniec už poznáte.

   Od deja som však očakávala, že bude predovšetkým zameraný na Francúzsku revolúciu odohrávajúcu sa v roku 1789, ale miesto toho bol zameraný síce na revolúciu vo Francúzsku, ale z roku 1832. 
No nie som z toho vôbec sklamaná, pretože táto revolúcia bola pekne popísaná, a aj keď neprebiehala podľa predstáv povstalcov, skrývalo sa v nej akési čaro.

   Mať úspech, to je učenie, ktoré padá kvapka za kvapkou z navisnutej skazenosti. 

(Bedári 1: Fantine, str. 61)

PPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPP

Postavy:

   Hugo, tak, ako vie písať úžasné opisy, ktoré mňa síce nezaujímajú, vie dokonale vykresliť charakter všetkých postáv. Veľmi sa mi páčil ten štýl autora, keď v priebehu deja vstúpila na scénu "iná" postava a on neprezradil jej meno hneď na začiatku, ale prezradilo to ich konanie a charakter. 

.........................................................................................................................

   Hlavným hrdinom príbehu je Jean Valjean, ktorý sa nám na začiatku predstaví ako galejník, ktorý bol odsúdený na 19 rokov väzenia. 

Všetko, čo bývalo jeho životom, zmizlo, i jeho meno; už nebol Jean Valjean: stal sa číslom 24601. (Bedári 1: Fantine, str. 95)

   No trest mu vyprší a on je slobodný. Postupom času zistí, akí sú ľudia a vďaka jednému dobrému skutku biskupa, zmení svoj život od základov. Stane sa čestným, poctivým a milujúcim človekom. Najväčšia zmena v jeho živote nastane, keď doň vstúpi malé dievčatko menom Cosette.

   Učiť Cosettu čítať a dať sa jej hrať, to bolo tak asi celým životom Jeana Valjeana. (Bedári 2: Cosette, str. 145)

   Na scéne sa však objaví Javert, policajný inšpektor, ktorý pátra po Jeanovi Valjeanovi, lebo porušil podmienku a niekde sa schováva. Dalo by sa povedať, že v príbehu vystupuje ako záporná postava, no bol čestný, spravodlivý až príliš a cieľavedomý. Tá jeho cieľavedomosť ho niekedy doviedla až k takej situácii, že nevedel posúdiť, čo je správne a čo nesprávne. Je smutné, ako skončila jeho rola v príbehu, no jeho myšlienky a slová pred touto udalosťou, boli vážne obdivuhodné.

.........................................................................................................................

   Dievča, ktoré zmenilo Jeanovi život, sa volalo Cosette. Bola to vlastne sirota, o ktorú sa "starala" rodina Thénardierovcov. Už od mala bola bitá a musela tvrdo pracovať. A keď vyrástla, stala sa z nej krásna a milujúca žena.

Som rada, že Hugo sa zameral, tak ako aj na dospelosť Cosetty, tak aj na jej detstvo.

   A čo by to bol za príbeh bez lásky? Na scéne sa objaví Marius Pontmercy, ktorý síce pochádza z bohatej rodiny, no vzdal sa všetkého blaha, iba kvôli tomu, čo mu jediné zostalo po otcovi. Jedného dňa stretne Cosette a postupom času sa ich vzťah rozvinie v lásku. No nič netrvá večne.

Čo láska začne, to môže dokončiť jedine boh.

(Bedári 4: Idyla... a epopeja..., str. 128)

.........................................................................................................................

PPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPP

   Tento príbeh stojí určite za prečítanie (aj keď osobne si myslím, že niekto by mohol urobiť redukciu tých opisov a skrátiť ich).

   Je to príbeh o biede, o ľudských chybách a predsudkoch, ale aj o ponaučeniach, láske a odpúšťaní.

   Veľmi pekný príbeh. :)

Vy, ktorí trpíte, pretože ľúbite, ľúbte ešte väčšmi. Umierať láskou značí z nej žiť. 
(Bedári 4: Idyla... a epopeja..., str. 129)

Moje hodnotenie:
4/5