2. 9. 2016

Súťaž pre lepší začiatok šk. roka alebo len tak :)



O čo súťažíme?

Vyhrať môžete knihu s názvom Hviezdy vidno v noci od Bruna Ferrera,
ktorá obsahuje malé príbehy pre potešenie duše, dve záložky,
washi pásku so vzorom čerešní (aspoň myslím, že sú to čerešne), no a nejakú sladkú drobnosť. :)

A čo je potrebné urobiť pre výhru?

Stačí byť pravidelným čitateľom môjho blogu a do komentára mi napísať váš kontaktný email.
Ak by ste chceli zvýšiť svoje šance na výhru, môžete mi na email lenka.durcekova@gmail.com
poslať fotku s drobnosťami, ktorými ste si v poslednej dobe urobili radosť. (Rada sa poteším s vami. :))
Alebo mi môžete odporučiť nejaký dobrý film, ktorý vás v poslednej dobe milo prekvapil. :)

Kedy sa dozvieme meno výhercu?

Súťaž pobeží do 14. septembra a výhercu vyhlásim hneď na ďalší deň.
Všetkým, ktorí sa rozhodnú zapojiť, prajem veľa šťastia a držím prsty. :)

31. 8. 2016

17. 8. 2016

Nepochopená. Aké ťažké je pre mňa povedať nie.


15. august 2016
21:06: príde mi sms
21:13: odpisujem na sms
*o pár sekúnd mi prichádza odpoveď na moju sms

16. august 2016
21:10: prišiel mi email
21:30: čítam email a cítim sa zároveň zhrozene aj smutne
*o pár sekúnd odpisujem na email a pri tom plačem, plačem a plačem...

9. 8. 2016

Túra na Veľký Rozsutec

   Na Veľký Rozsutec som mala ísť ešte pred dvoma týždňami, ale ako vždy sa muselo do toho niečo pripliesť. Najprv to boli ženské problémy a neskôr zlé počasie. Nuž... človek si nevyberie, kedy príde ani jedna z týchto dvoch vecí. Takže keď som si v stredu sadala za počítač a pozerala predpoveď počasia na piatok, bolo rozhodnuté, že konečne niekam pôjdeme.
   Vo štvrtok večer sme došli do Žiliny, kde sme sa ubytovali na študentských internátoch, v ktorých prebývali ešte moji rodičia počas vysokej školy. Bola to moja prvá skúsennosť s internátom a poviem vám, že sa naň vôbec ale vôbec neteším. (Možno trochu, keďže budem konečne od všetkých preč. :D) Ako... budovy vyzerali zvonku aj zvnútra veľmi pekne, ale ale... Nie som síce klaustrofobička, no v malých priestoroch sa teda pohodlne veľmi necítim a tie izby sú až katastrofálne malé. Tri postele, tri skrine, tri stolíky s troma stoličkami a tri malé police na stene natiskané v izbe o rozmeroch asi 5x5 metrov. Hrúza, des. Nehovoriac o tom, že keď ste na izbe tri, veľa sa toho nenaučíte, ak potrebujete samotu a ticho na učenie ako ja. No a potom sú tu ešte sprchy. Štyri sprchy bez závesov pre celú jednu chodbu. Ako vážne? A kde je súkromie? To sa vážne nemám na čo tešiť, ak takto vyzerajú všetky internáty. Ach jaj... Radšej sa presuňme k samotnej túre.
   Po strašnej noci na najhrboľatejšom vankúši, aký som kedy videla, sme sa v piatok o šiestej ráno odviezli autobusom do Terchovej, časť Biely Potok, kde sa to všetko začínalo. Prvú hodinku sme šli cez Jánošíkove Diery alebo inak Tiesňavy, ktoré boli fakt nádherné. Len jednu celú hodinu sme chodili po všelijakých drevených a železných mostoch, schodoch a rebríkoch. Bolo to fakt super spolu s tečúcim potokom či vodopádmi pod našimi nohami. :) Ďalšiu hodinu sme potom strávili chôdzou po lese, ktorý zas až tak ako Tiesňavy neohúril, ale nebol zlý. Ten mi začal liezť na nervy až pri spiatočnej ceste dole. Po dvoch hodinách sme došli na miesto, ktoré sa nazýva Pod Tanečnicou a na ktorom je neveľká lúka s výhľadom na Malý aj Veľký Rozsutec. Tam sme si urobili trochu väčšiu prestávku, nakoľko sme si mysleli, že sme už na Medzirozsutí, no to sa nachádzalo ešte desať minút cesty od nás. Odtiaľ sme sa potom vydali na nekonečnú a namáhavú hodinovú túru do kopca na Veľký Rozsutec a po pätnástich minútach sme ľutovali, že sme nešli na ten Malý, keďže cesta naň trvala len 20 minút. Nakoniec sme to ale zvládli a o jedenástej sme sa už kochali krásnym výhľadom zhora. :)
   Cesta nadol bola už ku koncu ubíjajúca, a to nielen na kolená, ale aj na všetky svaly nôh, no o tretej sme boli úspešne naspäť dole. Potom nás už len čakal návrat do Žiliny a nekonečne dlhá cesta domov.

   V sobotu som síce nemohla schody ani vidieť, tak ako to bolo po túre na Rysy, ale výlet to bol krásny a stál za to. :) Určite je toto miesto jedným z tých, ktoré by ste mali na Slovensku navšíviť. Na začiatok však odpočúčam zvoliť radšej Malý Rozsutec, ak máte za sebou rok sedenia na zadku ako ja. :D

Jánošíkove Diery (Tiesňavy)