12. 8. 2015

Papierové mestá - John Green

    Autor: John Green
    Názov knihy: Papierové mestá
    Oficiálny názov knihy: Paper Towns

    Žáner: YA

    Séria: -
    Diel: -

    Vydavateľstvo: Yoli

    Rok vydania: 2014

    Počet strán: 296   Doba čítania: 4 dni



Anotácia:
   Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!
   Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.

   Už je to viac ako rok, čo som mala možnosť po prvýkrát okúsiť tvorbu Johna Greena. Prvá polovica minulého roka sa totiž niesla v duchu hviezd a ja som nevyčnievala z davu a siahla po nich tiež, čo som určite neľutovala. Kniha sa mi veľmi páčila. Preto som sa rozhodla, že dám šancu aj jeho ďalšej knihe, ktorá ma zaujala. Papierovým mestám. Dostala som ich od Majky už ako darček pod stromček (rozbaľovaný v škole), ale až do júla mi stáli na poličke. To je tak, keď človeku kníh len pribúda a potom nestíha čítať, ale najhoršie je, keď stratíte na knihu chuť. Našťastie, tá sa znova vrátila v plnej sile, keď som si prečítala recenzie na rovnomenný film. Vraj, fakt stál za to. A tak som sa s chuťou, aj keď s nie veľkými očakávaniami, keďže väčšine ľudí sa kniha nepáčila, pustila na potulky papierovými mestami.



   Quentin Jacobsen býva v dome oproti Margo, do ktorej je už od detstva zamilovaný. No kým v detstve boli nerozluční kamaráti, teraz sa sotva pozdravia. A to chodia na rovnakú školu. Kým Quentin trávi čas so svojimi dvoma priateľmi, Benom a Radarom, majú svoju malú skupinku a nikto ich neotravuje, Margo chodí s frajerom školy, je populárna a okolo seba má ďalšie školské hviezdy.
   Všetko sa však zmení, keď sa v noci Quentinovi zjaví v okne Margo, ktorú podviedol frajer. Tá je rozhodnutá pomstiť sa svojim kamarátom a do svojho nočného dobrodružstva zatiahne aj Quentina.
   Keď sa však noc skončí a Margo nepríde nielen v nasledujúci deň, ale aj v tie ďalšie do školy, Quentin začína mať pochybnosti a začne ju na vlastnú päsť hľadať.

   John Green aj v tejto knihe ukázal, ako ľahko vie príbeh podať a upútať čitateľa. Už hneď na začiatku ma vtiahol do deja. Niežeby sa tam stalo niečo akčné alebo napínavé, no Green sa vyhol opisom vedúcim k bližšiemu spoznaniu daného prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva, a už po prvej kapitole nás zobral na nočné dobrodružstvo s Quentinom a Margo. Bolo fakt zábavné sledovať, ako plnia jednotlivé body z Marginho zoznamu, a preto som sa prvú tretinu knihy proste nevedela nesmiať. Doslova ma bolel bok, keď som ležala a knihu čítala. Pomlčíme o tom, že som neležala veľmi rovno.

   Čo sa týka Quentina, tak bol celkom pohľadný a dobre vychovaný chalan, keďže obidvaja jeho rodičia boli psychológovia, no svojím spôsobom bol aj tichý. Čas v škole aj mimo nej trávil najmä so svojimi dvoma kamarátmi, Benom a Radarom, a kým sa oni venovali aj umeleckému smeru, Kvéčkovou jedinou záľubou bolo hranie videohier. Páčilo sa mi však ich priateľstvo. Nebolo dokonalé a niekedy sa pohádali pre úplne zbytočné veci, ale o to viac bolo cítiť , že je postavené na pevných základoch. Kvéčko bol fajn chalan, no viac si ma získala Margo. Aspoň na začiatku to tak bolo.

   Bola som rada, že Green veľmi nezachádzal do opisu, aká bola Margo v škole, pretože, úprimne, ľudia, čo sa okolo nej obšmietali, nemali práve najlepšie správanie. Chcela som vidieť Margo len takú, aká bola počas noci s Kvéčkom. Hneď som si ju obľúbila. Bola spontánna, vynaliezavá, inteligentná a správne šibnutá. A keď sa objavila na scéne s Kvéčkom, musela som sa usmievať a pri ich kúskoch sa až nahlas smiať.


"Dnes v noci, môj milý, plánujeme napraviť veľa zla. A trochu zla aj urobiť."
"Slovom," povedala, "čaká ťa najlepšia noc v živote." (str. 33)


   Len čo však Margo zmizla, spolu s ňou sa zasekol aj dej. Zo začiatku bolo fajn sledovať, ako Quentin hľadá indície, ktoré by ho k nej doviedli, no potom to už šlo dole kopcom. Bolo to nezáživné a nemala som sa pri čom smiať. Do pozadia boli zatlačení aj Kvéčkovi kamaráti, takže sa dej prakticky točil len okolo Quentina a jeho úvah, ako nájsť Margo.

   Zlom nastal až v poslednej tretine knihy, keď sa Kvéčko vydal na cestu Amerikou v sprievode svojich kamarátov. Opäť to začalo naberať na humore. Niečo mi však hovorilo, že koniec nebude vôbec taký, aký by som chcela. A mala som pravdu.

   Po dočítaní knihy som bola z knihy mierne vykoľajená a nevedela som, čo si mám o nej myslieť. Margo som už vôbec nevnímala ako na začiatku a jej správanie som veľmi nepochopila. Bola som zhrozená z toho, aký koniec dal knihe John Green. Nechápala som. Myslela som si, že po srdcervúcej minuloročnej knihe je táto kniha plná vtipu, humoru a bezstarostí, no keď som otočila poslednú stránku knihy, musela som sa zamyslieť, čo chcel autor touto knihou vlastne povedať. A nepáčilo sa mi, že sa mám na konci zamýšľať, prečo bolo konanie postáv také, aké bolo, keď som sa doteraz nechávala unášať pokojným prúdom rieky.


   Ale! Napriek tomu všetkému sa mi kniha páčila. Príjemne vyplnila moje voľné chvíle a z chuti som sa pri nej zasmiala. Dokonca ani ten koniec nebol vyslovene zlý, no nehodil sa mi tam. Autor ho mohol aspoň podať trochu inak. (No tú nudnú časť v strede knihy autorovi, bohužiaľ, nedokážem odpustiť.)
   Knihu však určite odporúčam, najmä ľuďom, ktorí majú chuť smiať sa. Ale pripravte sa, že na konci nebudete môcť knihu vrátiť hneď na policu. Budete sa musieť zamyslieť nad koncom. A možno ho pochopíte lepšie ako ja a nebude vám vadiť. Mne však skazil celkový dojem.

"Čím dlhšie robím psychológa, tým väčšmi si uvedomujem, že ľuďom chýbajú dobré zrkadlá. Len veľmi ťažko nám druhí vysvetlia, ako vyzeráme,
a rovnako ťažko niekomu vysvetlíme, čo cítime."
"Zároveň však, kdesi hlboko v nás, nie sme celkom schopní vnímať iných tak ako seba. Idealizujeme si ich ako bohov alebo nimi pohŕdame ako zvieratami." (str. 192)

Moje hodnotenie:
3,5/5

6 komentárov:

  1. Pekná recenzia :)
    Neviem, možno si túto knihu vyskúšam prečítať (ja viem, že to bol darček odo mňa, ale nechcela by si mi ju raz požičať? :D :D). Čo som od Greeena čítala dve knihy, tak prvá, Hviezdy, sa mi celkom páčila (dalo by sa povedať, že sa mi "tak celkom páčila" od začiatku do konca), a na druhej sa mi nepáčilo všetko azda na ten koniec, ktorý bol vcelku pekný. Žeby tu do tretice bola kniha, ktorá bude mať dobrý dej a nie-až-taký-dobrý koniec? :D
    Neviem, ale ten Green mi stále celkom nesedí. Možno je to práve tým, že nie som kto-vie-aký mysliteľ a teda celkom nerozumiem obsahu jeho kníh a tým takým poučeniam, zamysleniam, či bájkovským pointám(?) na ich konci. Ale asi mu ešte dám šancu :) Teda, určite to nebude horšie ako kniha, ktorú čítam práve teraz - Hlava XXII :D Dala som sa na klasiku a tak trošku to ľutujem... :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jasné, že ti knihu požičiam. :) Myslím, že sa ti bude páčiť. Minimálne viac ako Poučka. :D Aj keď ja si myslím, že ani tá by nemusela byť až taká zlá, hoci tá anotácia ma až tak nenalákala na knihu. :/ Musím sa však priznať, že ak je koniec knihy dobrý, tak to trochu ovplyvní aj moje celkové hodnotenie na knihu, takže možno raz siahnem aj po tejto jeho knihe. Zase o rok. :D
      Ani ja veľmi nerozumiem niektorým jeho myšlienkam, ale zase pri knihe Na vine sú hviezdy som nemala taký pocit, že by som niečomu nerozumela. Tu ma však prekvapil tým, že v podstate všetky tie myšlienky narval do konca a ja som bola v keli. :D
      Hlava XXII máme aj my doma, ale zase až na také sa neodhodlám. :D Nie žeby som vedela, o čom to vôbec je. :D Ja momentálne plynule prechádzam od fantasy cez romantiku až do klasiky a príbehov, v tých starších obdobiach. :)

      Odstrániť
  2. Ahoj chcela by som ta pozvat na moju giveaway budem rada ak sa zapojiš 💟
    http://alexxiewstyle.blogspot.sk/2015/08/letna-giveaway.html?m=1

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Papierové mestá sa mi páčili, aj keď neboli najlepšou knihou, ktorú som od autora čítala ;) Tak ako vravíš, stred bol nudnejší, záver veľmi vtipný :) Celou knihou ma sprevádzali pekné myšlienky, takže som v podstate bola spokojná ;)
    Pekná recenzia! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) Niektoré myšlienky boli pekné, ale väčšinu som aj tak nepochopila. :D
      A ktorú knihu považuješ za najlepšiu autorovu? Na vine sú hviezdy? :)

      Odstrániť