6. 7. 2017

Trápenia a problémy môjho mladého života

   Nie som ten typ osoby, ktorý sa zveruje so všetkým, čo ho trápi. Skôr si takéto veci nechávam pre seba a snažím sa s tým vyrovnať sama. Lenže niekedy aj ja potrebujem vypustiť. A keďže mám dosť malú dôveru k ľuďom a ťažko sa mi pred nimi otvára, prečo to niekam nenapísať? A tak som sa vrátila na miesto, ktoré som opustila približne pred polrokom najmä kvôli škole; k ľuďom, ktorí ma síce osobne nepoznajú (až na výnimky), ale ktorí mi dokážu dať nový pohľad na vec, či poprípade sa v niektorých častiach môjho života dokonca aj sami nájdu a dajú mi vedieť, že nie som sama. Veď kopec ľudí trápia rovnaké problémy, takže tu buďme pre tých druhých a navzájom sa pozdvihnime. Niekedy stačí len milé slovo či úsmev a svet je hneď krajší. :)



1. You are not enough
Jedna z vecí, pre ktorú sa asi najviac trápim, je ten pocit, keď vám ľudia dávajú najavo či už len pohľadom alebo dokonca slovami "Čo si o sebe myslíš? S tebou len strácam čas.....nie si pre mňa dosť." Áno, v živote sa nájdu ľudia, ktorým nebudete vyhovovať, ktorým nebudete pasovať. V takomto prípade sa ani vy nemusíte starať o nich a pošlite ich kade-ľahšie, ale ak vám to dajú najavo aj ľudia, ktorých máte takner celý život pri sebe? To zabolí.


2. Porovnávanie; on/ona je lepšia
O to viac takéto veci bolia, ak vás s niekým porovnávajú. "On/ona je lepší/ia, krajší/ia, múdrejší/ia, vie toto a toto oveľa lepšie, ..." No a čo? Ja som zase lepší v niečom inom a hlavne som jediný/á svojho druhu. Veď po svete predsa nemôžu chodiť len samé kópie ľudí, ktoré su podľa tvojho gusta!

Nesúď, lebo ani ty nie si dokonalý!


3. Zákon schválnosti
Určite sa už väčšine z vás stalo, že práve vtedy, ak ste to najmenej očakávali, sa niečo muselo pokaziť aj napriek tomu, že doteraz všetko fungovalo bez chyby. A práve toto neznášam.
Celý týždeň nosíte náušnice a jeden deň si ich akurát nedáte a hneď na to poukáže váš otec, ktorý nemá rád, ak jeho dcéry nenosia náušnice. Alebo keď už po stýkrát umývate misky a práve vtedy nechtiac vlejete viac puru do vody ako zvyčajne a váš otec je už opäť pri vás a poznamená, že stačí len trochu puru. Áno, oci, ja viem.

4. Nedocenený/á
Niekedy mi pripadá, že ľudia čakajú len na to, kým niekto spraví chybu, aby ju/ho mohli vysmiať, zhodiť a neviem čo ešte, presne ako keď supi čakajú na svoju obeť. A keď človek pochybí, hneď sú tam a kritizujú. Kde ste vtedy, ak sa nám všetko darí, sme úspešní a naše želania sa plnia? Prečo je také ťažké nás niekedy pochváliť? Stratíte tým niečo?


5. Len v prípade potreby
A najhoršie na všetkom je, keď vás ľudia berú len ako zálohu, doslova ako náhradné baterky. Sme pre nich dobrý, len ak niečo potrebujú, a ak to dostanú, sú spokojní a opäť pokračujú tam, kde prestali.
A čo ja?  Nie som žiadna samozrejmosť!

6. Vlastné pochyby
A ak sa k tomu všetkému pridajú ešte vlastné pochybnosti, že fakt za nič nestojíme, sme ako domček z karát.
Stačí už len malé smietko a všetko sa zrúti.
Áno, každý si dovolí niekedy o sebe zapochybovať, ale 5 minút a dosť!
Každý je taký, aký má byť, a každý je dokonalý svojím spôsobom.

Takže pred tým, ako niečo vypustíš zo svojich úst, dobre zváš,
či to, čo povieš, neublíži tomu druhému.



Mimochodom, pridané piesne veľmi nesúvisia s témou daného článku, ale pridala som ich tu, pretože ich najradšej počúvam, ak som na dne potrebujem povzbudiť. :)

2 komentáre:

  1. Lenka, konečne sme sa dočkali článku♥^.^♥ A popravde mi ním hovoríš z duše. V každom jednom prípade som sa našla a najviac poznám ten prvý, keď som v očiach iných iba odpadom -_- O niečom podobnom píšem aj v recenzii na Dospelosť je mýtus a myslím, že je to taký môj úlet :D Nie je to čisto recenzia, ale skrátka taký môj názor...hádam ju zverejním čoskoro...a hádam sa bude dať i čítať O.o
    Veľmi sa mi páčila poznámka, že každý je dokonalý svojím spôsobom. To je naozaj výstižné a krásne a páči sa mi aj citát z knihy od Georga MacDonalda, Princezná a goblin, kde sa píše: „Všetci veľmi chceme, aby tí druhí rozumeli nám, a ťažko znášame, keď nám nerozumejú. Ale je tu čosi dôležitejšie. Rozumieť tým druhým...“
    Skrátka, nebyť takým sebeckým, mať empatiu, pozrieť sa na všetko, všetkých z iného uhla...čo ti poviem, ľudia sú už raz takí; posudzujú, šíria reči, nechápu, vlastne oni nechcú chápať druhú osobu, a k tomu sa povyšujú. Ťažko, život je zvláštny, ľudia sú zvláštni, ale sú aj takí, ktorí skrátka vedia, čo to znamená empatia :))
    Ja som citlivka a každý jeden škaredý pohľad, či slovo znášam veľmi zle, ale skúšam byť v tomto smere už flegmatická, kašľať na nich :D Veď všetci sme rovnako iný (to je z knihy Rovnako iný ako ja od Rona Halla a Denvera Moora...to by si mali ľudia prečítať!)
    Maj sa krásne a dúfam, že nás ešte nejakým článkom potešíš♥^.^♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Oh, Mony... ďakujem ti veľmi pekne za komentár. Ani neviem, čo ti mám naň odpísať, taká som momentálne bez slov. No v prvom rade som rada, že vyššie spomínané problémy netrápia len mňa, že v tom nie som teda sama. Nie žeby som to niekomu priala, ale myslím to v tom slova zmysle, že keď si to ľudia ako sme my prečítajú, zistia, že ani oni v tom nie sú sami a že ich trápenie za to nestojí, lebo ako vravíš, ľudia sú zvláštni a stále sa nájde niekto, kto podkope to sebavedomie druhým, skrátka spraví niečo, že sa ľudia vo svojich očiach vidia menej cenní. Čo však naozaj nie sú. Takže sa nenechajte nikým zlomiť a verte v seba. :) V druhom rade ti ďakujem aj za tvoj pohľad na vec. Viem, že nie je vždy ľahké otvárať sa pred ľuďmi, najmä ak ide o osobný život. A za krásne myšlienky z kníh, ktoré si si odniesla. Možno si aj ja niekedy prečítam knihu Rovnako iný ako ja. ;) No a v neposlednom rade sa teším na recenziu. Snáď ju zverejníš čoskoro. :) Mimochodom, pri tebe a tvojich písacích zručnostiach sa nemusím vôbec obávať, že by nebola čitateľná, takže hlavu hore. :)
      Ešte raz vďaka za komentár. :) A čoskoro sa "vidíme" pri ďalšom či už mojom alebo tvojom článku. :D :) Maj sa krásne :)

      Odstrániť