Dnes mala byť pôvodne na blogu recenzia na knihu Papierové mestá, ale keďže mne, lenivej osôbke, sa písať recenziu nechce, prinášam vám teda krátky report z nášho nedeľňajšieho výletu.
Práve minulá nedeľa bola prvou nedeľou v mesiaci a keďže niektoré múzeá a hrady majú práve v tento deň vstup zadarmo, vybrali sme sa tentokrát na Betliar.
Vlakom z Košíc sme sa odviezli do Rožňavy, ktorá je od nich vzdialená necelú hodinku cesty vlakom, a odtiaľ sme si už museli vziať taxík. Autobusová zastávka bola totiž ďaleko a vlaky na Betliar už, bohužiaľ, nechodia. Ja s ocinom sme sa zviezli s jedným ujom a tetou, ktorí boli takí zlatí, že od nás nechceli zobrať peniaze a zacvakali celú cestu, a mama so sestrami si vzali druhý taxík. Jedna cesta taxíkom na Betliar nás teda vyšla 6,10€. Ja s ocinom sme však prišli o dobrú polhodinu skôr pred druhým taxíkom, keďže druhý pán taxikár musel ešte niekoho odviezť do mesta a zdržal sa, tak sa ich otec rozhodol počkať vonku a mňa po zaplatení za fotenie poslal samú do vnútra.
Normálne majú v Betliari prehliadky so sprievodcom, ale keďže bol vstup zadarmo a bolo tam veľké množstvo ľudí, chodili ste sami bez sprievodcu a mohli ste sa všade zdržať tak dlho, ako ste chceli (pokiaľ nebol v nejakej miestnosti nátresk ľudí). Sprievodcovia však stáli na chodbách alebo pri dverách v miestnosti a usmerňovali ľudí, kadiaľ majú ísť, keďže tam bolo veľa miestností a z nich občas viedlo viacero dverí.
V prízemí kaštiela sa nachádzala expozícia zameraná na históriu rodu Andrássyovcov a expozícia týkajúca sa Alžbety Bavorskej, zvanej Sissi. Tieto expozície tvorili historické predmety ako listy, medaile, obrazy, no mali sme možnosť vidieť aj napr. Sissine svadobné šaty.
Okrem toho prízemie tvorili aj archeologické a zoologické exponáty.
Na prvom poschodí sme mali možnosť vidieť spoločenské miestnosti ako Červený - prijímací salón, Jedáleň, Herňu, Poľovnícky salónik, Orientálny salón, či spálne a na druhom poschodí Čajovňu, Knižnicu, a neviem, čo ešte.
Samotná prehliadka nám zabrala asi hodinu a pol.
Za kaštielom sa ešte nachádza obrovský park, teda skôr lesopark, ktorý sme však celý prejsť nestihli, keďže sme už mali málo času a chceli sme si, samozrejme, kúpiť nejaké suveníry.
Ale bolo tam krásne. Kaštiel spolu s parkom mi primomenuli Viedeň, a tak si odo mňa Betliar vyslúžil prezývku Malý Schönbrunn. :)
Vstupná budova do parku s kaštielom
