Na vine sú hviezdy - John Green

      Autor: John Green
      Názov knihy: Na vine sú hviezdy
      Oficiálny názov knihy: 
      The Fault in Our Stars

      Žáner: romantický, dráma
      Séria: -
      Diel: -

      Vydavateľstvo: YOLi
      Rok vydania: 2014

      Počet strán: 239   Doba čítania: 4 dni


Anotácia:
      Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.
      Dojímavý príbeh ocenil časopis Time ako najlepšiu knihu roka 2012 a po celosvetovom úspechu sa stal predlohou rovnomenného filmu.

Môj názor:

      O tejto knihe už určite každý z nás mladých počul a ja nie som výnimka. Dopočula som sa o nej približne pred rokom, no keď som si prečítala anotáciu, vôbec ma nelákala. Veď čo môže byť dobré na knihe, v podstate celej, o rakovine? No a vďaka tomu som si myslela, že bude veľmi deprimujúca a mne by sa potom čítala ťažko, keďže nemám rada deprimujúce knihy. (Takou knihou bola pre mňa kniha od Jojo Moyesovej Predtým ako som ťa poznala, ktorú si už asi znovu neprečítam, iba ak by som chcela prehodnotiť svoje názory voči tejto knihe.)

      Svoj názor na túto knihu som však zmenila o rok neskôr, kedy sa táto kniha stala veľmi populárnou vo svete a podľa nej bol urobený rovnomenný film. 
Preto, keď ocko objednával pre sestru knihy k narodkám a spýtal sa ma, akú knihu by som chcela ja, urobila som teda dôležité rozhodnutie a povedala: "Na vine sú hviezdy." Vôbec to neľutujem. Tak ako aj film, aj táto kniha mi proste učarovala.

Ja som sa doňho zaľúbila tak, 
ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky 
a potom zrazu úplne.

  Celý príbeh bol tak skvelo vymyslený, že až teraz pri písaní tohto článku som sa zarazila, ako John Green, teda muž, mohol vymyslieť taký úžasný neobyčajný príbeh plný bolesti, ale aj lásky. Povedzme si pravdu. Veď niektoré ženy-autorky píšuce romány s tým majú problém a občas len horko-ťažko dokážu osloviť čitateľa. Ale toto! Tento príbeh pôsobí tak, ako keby sa autor úplne vložil do príbehu a snažil sa ho celý precítiť. Ja osobne to tak vnímam, pretože inak by som si tu nevylievala srdce. 

Veľký obdiv patrí Johnovi, tak ako jeho osobe, jeho úžasnej myšlienke a celej jeho knihe! :)

Hlavnou postavou je šestnásťročná

Hazel Grace, ktorá trpí rakovinou a zavodňovaním pľúc, preto musí chodiť s kyslíkovou bombou a kanylou, ktoré jej zabezpečujú ako tak normálne dýchať. Je zo svojho života znechutená, nechce ďalej žiť a pripravuje sa na svoju smrť, ktorá môže prísť kedykoľvek. Snaží sa to však prekonať aspoň kvôli rodičom, pretože, čo je horšie? To, že trpíte rakovinou alebo to, že rodičia majú dcéru, ktorá trpí rakovinou? Svoj pohľad na život ale prehodnotí, keď začne navštevovať podpornú skupinu a jedného dňa tam doslova "vrazí" do Augusta Watersa, ktorý od nej nemôže odtrhnúť oči. No Hazel nechce, aby sa do nej zaľúbil, pretože by musel trpieť tak ako jej rodičia. 

  Som granát, ktorý jedného dňa vybuchne, a preto by som rada 

čo najväčšmi znížila počet obetí, dobre?

No ani Hazel nemôže utiecť pred sympatickým sedemnásťročným chalanom, Augustom Watersom. Síce vďaka rakovine prišiel o nohu, ale snaží sa udržiavať si zmysel pre humor a používa rôzne metafory. 

Som na horskej dráhe, čo ide iba nahor.

Hazel a Augustus sa zpriatelia a postupne sa ich priateľstvo rozvinie v pravú lásku. Spolu prežijú malé nekonečno.

Niektoré nekonečná sú väčšie ako iné. 

Všetky nekonečná však raz musia skončiť. Niektoré síce skončia šťastne, ale niektoré, bohužiaľ, aj smutne. Úprimne, už na začiatku príbehu som vedela, že príbeh bude mať smutný koniec, no vždy keď sa k nemu človek dostane, prekvapí ho to a nevie sa ubrániť slzám.

Svet nie je továreň na splnené želania.

Celá kniha, celý príbeh bol neopísateľne úžasný a aj napriek tomu koncu by som na ňom nič nemenila. Jedine slovo "okay" znie lepšie ako slovenské "dobre". Ale v porovnaní s celou knihou je to len drobnosť. 

Moje hodnotenie:
5/5